Pamätám si, keď sme ešte ako deti chodili v sobotu do školy a naši rodičia do práce. Bolo to v čase, keď som žil v Rumunsku a bola to doba, ktorú moje dieťa už len ťažko pochopí. Môjmu rozprávaniu môže a nemusí uveriť. Niekedy v polovičke osemdesiatych rokov sme v sobotu zrazu nemuseli chodiť do školy, akoby Ceaušescov režim chcel odkázať Západu, že aj Rumusko si to môže dovoliť. Rodičia však chodili do roboty stále, lebo socialistické plánovanie akosi nefungovalo a aj cez dni voľna bolo treba dobiehať nesplniteľné termíny. Som rád, že žijem v inej dobe, že si sobotu a nedeľu môžem naplno vychutnať.
Neviem ako vy, ale sobota, prvý víkendový deň je pre moju rodinu v znamení nákupov, upratovania, prania a varenia. Až podvečer nastáva vytúžená chvíľa, keď už netreba nič. No, ono stále treba niečo, ale zas sa preto nezabijeme, že? Aj preto ja, ktorý už na záťahy a zábavy v mojom veku nechodím, bývam sklamaný, keď ma ponuka televíznych staníc ničím príjemným neprekvapí. Od detstva (v sobotu bolo vždy veľké kúpanie a taký zvláštny pocit rodinnej pohody) mám v sebe zakódované, že sobotný večer má svoje čaro, že práve v sobotu večer má byť program najlepší. Potešiť sa, zabaviť a mať dobý pocit z toho, že na druhý deň je nedeľa.
Na nedeli sú najkrajšie rána. Pocit, že naozaj, ale naozaj nemusíte rýchlo vstávať a náhliť sa do práce, za nákupmi, s malou na kurz korčuľovania a podobne. Ani do kostola sa nenáhlime, lebo sme, ako tvrdí istý farár „sviatoční kresťania.“ Ja hádam ani toľko (čím ale nechcem nikoho z veriacich uraziť).
Tak si v nedeľu ráno užívame „leháro“ – tak ako spievajú chalani z Chinaski (ale bez tabáčku). A ešte z obdobia, keď manželka prestala kojiť a o dieťa som sa vedel postarať aj ja (raňajky, plienky) tak to máme podelené, že raz spí ona tak dlho ako chce (a ja som zatiaľ s malou), druhýkrát zas ona nechá zmuchlaného v perinách mňa. Až kým ma nezobudí vôňa chystaného obeda. Alebo sa všetci traja vyvaľujeme v našej veľkej posteli, kým malá nezahlási, že je hladná. Potom už niet čo riešiť. Je to jediný raz v týždni, keď si tento luxus zaháľania dovolíme.
Týmto článkom, teraz v nedeľu, nič svetaborné nechcem povedať. Iba to, že som rád za nedeľné rána a že sú pre mňa vhodným príkladom toho, ako sa dá tešiť z každej maličkosti. Škoda len, že nedeľa nebýva dvakrát do týždňa...
