„Vaau, ty si ale frajer! A vieš čo? Ja si hľadám manžela. Už som mala dvoch, ale jeden bol zlý, lebo ma bil a ten druhý nebol taký zlý...“ Čožeee??? Myslel som, že to so mňou „švacne“ do bazéna (večer pekne osvetleného a stále s teplou vodou), pri ktorom sa táto dovolenková scénka odohrávala. Moja dcéra práve uskutočnila čosi ako vyznanie lásky. Vo veku štyriapol roka! Božemôj, ja som sa v tom veku hanbil na dievčatá čo len podívať... Ale som rád, že náhodou som bol pri tom. Takéto chvíle rodičia zrejme neskôr deťom s humorom pripomínajú. A Emmka, vďaka tomu že som jej reči plné obdivu nechtiac zachytil, možno nezabudne na Lukáška z Bratislavy (ha, blog pôjde do domáceho archívu). Veď ako dlho trvajú dovolenkové lásky? Najmä tie detské.Lukáško má šesť rokov a práve sa zoznamuje so školskými lavicami. Je opakom našej až príliš opatrnej dcéry. V bazéne je ako žaba (žiadne koleso!) a po tele rôzne jazvy. Prezýval som ho kvôli tomu pirát. Tie jazvy sú dôkazom, že Lukáško je pohybovo nadaný. Priznal, že chodí na box, džudo a karate – myslím, že jedno z nich bude pravda. „Vaaau,“ povedala na to Emmka. V tie dni som výraz „vaaau“ z jej úst počul veľakrát. Stačilo, že Lukáško skočil z vysokého obrubníka na chodník. Alebo že urobil stojku na rukách, alebo hlavičkoval do bazéna, alebo… Jednu jazvu si Lukáško (na hrudníku – ozajstnú, o citovej zatiaľ neviem) odniesol aj z letoviska Ayia Napa na Cypre, kde sa naše rodiny počas dovolenky zoznámili. Spadol na pláži pri sprchách. „Vaau, ty si taký statočný!“ povedala Emmka keď pred ňou vykasal tričko a ukázal ranu prelepenú leukoplastom. Pár dní nesmel do vody. Chvíle očarenia pre našu Emmku začali na diskotéke, ktorú sa v jeden večer neúspešne pokúšal rozbehnúť profesionálny (hmm) český animátor, ktorý túto sezónu zabáva hostí v hoteli Florida Beach (zabudnite, že má 4 ****! – ten hotel). Tínejdžerov tam bolo poriedko a aj tí sa akosi hanbili „trsať.“ Krásu a pohybovú zdatnosť Sloveniek zachraňovala Lukáškova šestnásťročná sestra Martina (tiež by sem patrilo „Vaaau“, ale som šťastne ženatý), no a keď sa zdalo, že už nikto nevyjde pred dídžeja-animátora zjavil sa na pódiu Lukáško (je pravda, že jeho otec ho trochu posmelil) a aha ho! – stojka na jednej ruke, premet ponad hlavu… „Vau,“ povedal som aj ja. Dobrý!!! Emmke to stačilo. Vidieť ho v akcii. „No vidíš, on sa nehanbí tancovať. Choď za ním a budete tancovať spolu,“ povedal som jej. Lebo Emmka po celom dni pri mori mala ešte stále dosť energie a chcela hopsať ale len a len so mnou alebo s maminkou (ale maminka pri tom nerobí opičky). Ale ja som sa s mojimi 37 rokmi a tanečným štýlom z éry disko akosi nehodil ku okukujúcim sa –násťročným a hip-hopu… „Keď ja sa hanbím mu to povedať,“ pošepkala mi do ucha. Tak som ju vzal za ruku a išiel za Lukáškom a trochu ich zoznámil. No a čo? Deti sa majú hrať s deťmi a tam ich až tak veľa nebolo… Správanie našej dcéry nás však dokonale vyviedlo z miery. Ona, taká hanblivá a neodvážna, zrazu prebrala iniciatívu do vlastných rúk a chvíľami, keď sa naháňali okolo bazéna veru ani nebolo jasné kto za kým beží. Čo dodať? S manželkou sme len nechápavo krútili hlavou. Emmka zrazu nechcela do mora, lebo kúpať sa dá aj v bazéniku. No pravdaže, bol tam Lukáško. Na raňajky a večere sa vždy posadila tak, aby videla kedy príde Lukáškova rodina a mohla bežať za ním, pozdraviť ho. Čo chutilo jemu, chutilo aj jej. Keď mal dosť on, ani ona už nebola hladná. Keď on povedal „Nudím sa!“ aj Emmka nám to isté okamžite zvestovala. Občas ho provokovala, hoci si ešte význam tohto slovesa ani neuvedomuje a nechápala, prečo to Lukáška otravuje. Nuž, chlapci myslia a konajú ináč.„Emminka, nemôžeš takto,“ dohovárala jej Majka. „Nemôžeš hneď chlapcom všetko vešať na nos a robiť všetko to, čo robia aj oni.“ Nepochopila. Má na to času dosť. Na takéto rady a rozumy… Ale boli roztomilí. Obaja. Všimli si ich aj ostatní účastníci zájazdu, doberali si nás kvôli tomu („Tak čo, prvá detská láska?“) a aj personál hotela už vedel, že títo dvaja malí pobehajovia sa spolu cítia dobre. Len moja manželka tŕpla, aby si Lukáškovi rodičia nebodaj nemysleli, že Emmku od malička vychovávame až príliš liberálne. To nie. Myslím, že sa jej venujeme dostatočne vo všetkých smeroch. Ale neviem, neviem… O pár rokov, až malá trochu podrastie, do prázdninového kufra potajme asi zabalím vzduchovku. A ešte remeň. Pre každý prípad. Remeň pre Emmku a vzduchovku pre možných dotieravcov. Ktorí budú ku nej smelší než sa patrí.
