Brzdite! Ak ste sa náhodou začali pohoršovať, že čo to za pornografiu Novak píše. Nič také. Išlo iba o moje prvé stretntuie s Da Vincim. S robotom rovnakého mena. Da Vinci je chirurgický robot, ktorý podľa lekárov špecialistov dokáže robiť zázraky. Za zázrak možno považovať už to, že robot tohto druhu bol prevelený do civilnej sféry z US Army. Robotický systém Da Vinci s využitím technologických kozmických poznatkov NASA bol vyrobený na prelome milénií pre Pentagon. Pôvodne mal slúžiť iba vojakom americkej armády, ktorí sa zranili na svojich misiách v rôznych kútoch sveta. A viete dobre, že Američania chodia kade-tade... Cieľ totálne nového druhu chirurgického robota bolo poskytnúť odborný operačný zákrok priamo na lietadlovej lodi či v poľnej nemocnici trebárs na Filipínach alebo v Afganistane, lebo nie všetky vojenské jednotky disponujú špeciálnymi chirurgmi. Funguje to tak, že človek – špecialista napríklad na operácie hrubého čreva, alebo kardiochirurg alebo urológ (počet aplikácií každým rokom vzrastá!) si sadne za konzolu, oprie čelo o rám špeciálnych okuliarov, v ktorých vidí trojdimenzionálny obraz vnútrajšku ľudského tela. Vďaka optickému zoomu minikamery s osvetlením laparoskopicky ponorenej do danej časti tela zväčšene a detailne vníma každú cievu, črevo a iné vnútorné orgány. Fakt! Tiež som to videl. Síce iba cez 3D okuliare, ktoré organizátori rozdali účastníkom medzinárodného kongresu robotickej chirurgie v Brne, ale „divadlo“ to bolo neskutočné! Fascinovalo ma, ako sa drobulinké klieštiky po zväčšení obrazu vnútrajšku tela zmenili na hladnú papuľu akéhosi veľjaštera, ktorá tkanivo chytá, reže a páli... Chvíľami som mal dojem, že som sa ocitol v obrovskej jaskyni plnej krvi a pulzujúceho tkaniva, kde zhora a zboku trčia (pre mňa) neznáme telesá červenj, žltej a bldej farby. Nie som lekár, tak som nerozoznal podbrušnicu od čreva a záhadné divertikuly, o ktorých sa rozprávali chirurgovia za mnou mi už naozaj nič nehovorili. Išlo o operačný zákrok na odstránenie prietrže rekta. Niečo s hrubým črevom v oblasti konečníka...
Chirurg sediaci za konzolou s 3D videním sa fyzicky pacienta ani nedotkne. On je však ten, čo dáva pokyny na diaľku druhej časti systému – chirurgickej konzole. Operatér má na prstoch oboch rúk pricvaknuté „náprstky“ zariadenia, ktoré jeho pohyby na diaľku prenáša na druhú konzolu, pričom chladný stroj tak napodobní najdokonalejší pohybový orgán na svete - ľudskú ruku. Operačná konzola sa zvonku podobá na veľkého mnohoramenného pavúka. Každé rameno je vďaka systému kĺbov mimoriadne pohyblivé a veľmi precízne. Ramená sa počas zákroku skláňajú nad telom pacienta na posteli a cez príslušné otvory dodávajú potrebné nástroje, ktoré sa laparoskopicky, cez tenké hadičky dostanú do vnútra tela. Robotická operácia je vlastna zdokonalením klasickej laparoskopie, čiže interného zákroku systémom vpichov, bez potreby rezania. Robot na konci operácie odstránená časť tkaniva z tela vysaje cez tenkú trubičku. Výhodou je, i keď zatiaľ v praxi takmer nevyužívamou, že chirurgická konzola a pacient môžu byť teoreticky tisíce kilometrov vzdialení od vyškoleného chirurga s praxou, ktorý môže operáciu prevádzkovať len tak v tričku, bez sterilizácie rúk a bez večného zhonu a stresu početného pomocnéhom personálu aký býva na sále. Skpste si trebárs predstaviť, že špecialista dáva pokyny v Ríme a pacient je ošetrovaný v Sydney. Alebo kdesi v afganských horách. Alebo na Mesiaci! Áno, teoreticky sa to naozaj dá, ibaže prenos dát je neskutočne drahý. Aspoň v civilnej sfére. Pre veľké armády, akou je tá americká, ktorá má vlastné satelity na predos dát, to možno problém nie je... V civilnej sfére, napríklad v klasickej mestskej nemocmnici, ktorá si dovolí zaplatiť za Da Vinciho okolo 50 miliónov Kč, je to však tiež výhoda, lebo kým prvá konzola pre špecialistu zostáva na jednom mieste, pavúk, čiže chirurgická konzola môže ísť z operačky na operačku, alebo dokonca do susednej nemocnice. Čas je pre chirurgov špecialistov vzácny!
Chirurgických robotov pre civilnú sféru vyrába americká firma Intuitive Surgical a
do strednej Európy ich dováža česká spoločnosť Hospimed. Česi sú opäť tak trochu pred Slovákmi, lebo od roku 2005 už majú troch robotov Da Vinci a v najbližšom čase im pribudne štvrtý. V chudnom Rumunsku (ako je o tejto krajine väčšina ľudí presvedčených) majú troch robotov tohto typu. Na Slovensku by ste ich zatiaľ márne hľadali. Nie žeby naše nemocnice nemali záujem, ojojoj, mali ste vidieť, ako slovenskýcm chirurgom oči svietili (aj za tými 3D okuliarmi)!!! Iba že, ako už povedal klasik, potrebujeme maličkosť: peniaze, peníze a ešte trochu peňeži. Možno sa naša nová sociálne orientovaná vláda nebude báť zainvestovať do najnovších a najpokrokovejších medicínskych technológií. Bola by škoda, keby sme z tohto hľadiska v strednej Európe zostávali pozadu... Kým sme sa v Brne stali svedkami prechádzky okolo hrubého čreva, organizátori nám porozprávali o výhodách robochirurgie, ktorú vo svete medicíny razí práve generácia robotických systémov Da Vinci. Dozvedeli sme sa, že sci-fi sa stáva realitou. Nejde pritom len o dôležitosť zachraňovať ľudské životy, to ešte stále dokážu aj klasickí chirurgovia na operačke, ale výhodou robochirurgie je jej minimálna invazívnosť. Čiže čo najšetrnejší vplyv na ľudské telo, ktoré musí byť „rezané,“ čo najmenšia trauma pre náš organizmus. V kocke sa to dá povedať aj takto: preparačná fáza operácií je oveľa jemnejšia, pacient je väčšmi chránený a pooperačné komplikácie sú zredukované na mionimum. Pre chirurgov Da Vinci znamená čistú, menej namáhavú a stresujúcu prácu (doktorovi napr. nikto nemusí držať svorky na otvorenej rane). Pacientov zas môže tešiť to, že zákroky sú čisté a presné, pričom nedochádza k infekciám. Čas liečenia je oveľa kratší, čo znamená že sa ušetrí na rehabilitácii a v nemocnici s amenej platí za lôžkodni. Pooperačné bolesti sú menej silné a rany po laparoskopii sa hoja rýchlejšie. A pri pozeraní filmu s hrubým črevom ako hlavným aktérom ma napadla ešte jedna vec, ktorú som si potom overil. Všetky zrealizované zákroky (filmy) sú archovované. Predstavujú výborný didaktický materiál pre študentov medicíny. Tí sa odteraz o fubgovaní a plohe jednotlivých orgánov môžu učiť aj na živých pacientoch, nie iba v pitevni. Ktovie, možno už v blízkej budúcnosti budú medici na do školy chodiť ako do kina... Ja dúfam, že to tak bude aj u nás na Slovensku. P.S.
V utorok 31.10. bude kongres o robotickej chirurgii v Bratislave (ešte neviem kde). Len keby vás to naozaj zaujímalo…
