reklama

O siedmich rokoch z domu

Zrejme vám tento titulok nič nehovorí. Ani nemá ako. Ide o frazeologický kalk z rumunčiny (n-ai şapte ani de-acasă), kde „nemať sedem rokov z domu“  de facto znamená nemať dobrú výchovu a slušné správanie. Ide o prvých sedem rokov života dieťaťa, v ktorých jeho maniere, etiku a vôbec postoj k ostatným ľuďom u okoliu formujú hlavne rodičia.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)
Obrázok blogu
(zdroj: net)

Mať sedem rokov z domu znamená mať základné ľudské vlastnosti ako je slušnosť, úcta voči starším, vedomie, že starších ľudí treba pozdraviť (a neodvrávať) a že hanbiť sa (keď treba) nie je hanba ale hanbiť sa zakaždým naozaj netreba. Znamená to aj poznať zásady hygieny (umývať si ruky, učesať sa, nevŕtať sa v nose, nepľuť, nehrabať sa v špine, negrgať ako sa bruchu ráči, poznať, že ani „ostatné“ plyny vychádzajúce z nášho tela nie sú okoliu príjemné) a uvedomovať si aj to, že niektoré zlozvyky dospelých (fajčenie, alkohol, drogy) sú naozaj škodlivé pre ľudské telo a preto sa im treba vyvarovať. Deti za toto obdobie by už mali poznať čo je to poslušnosť alebo disciplína, lebo ak nie doma, tak v škole sa to od nich bude vyžadovať (alebo sa to už nevyžaduje???).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A ešte by mali vedieť čo je nebezpečné – zápalky, nože, tabletky… Pamätám sa, ako mi mama vždy hovorievala „Chleba môžeš krájať až po spovedi.“ U nás (evanjelikov) v Nadlaku sa ide na spoveď v dvanástich. To už človek pozná, že porezanie bolí…

Dnešná generácia detí sa za prvých sedem rokov života o množine rizík musí naučiť ešte viac ako ich rodičia či starí rodičia – plynové spotrebiče, odhodené striekačky, zapaľovače, elektrické zásuvky a prístroje, šmykľavé vane, horúca voda, rýchle autá. A neetická reklama! Aspoň podľa môjho názoru…

Neviem, či je niekde predpísané/napísané čo všetko by sa deti mali naučiť, kým si sadnú do školských lavíc, kde ich čaká ďalšia „nadstavba“ vedomostí. Odpoveď asi poznajú detskí psychológovia. Viem, že dnes veľkú množinu z týchto „má“ a „musí“ rodičia nechávajú na učiteľky v škôlke, veď je to predsa príprava na školu a do života, nie? Ale aj tak si myslím, že tých sedem rokov z domu majú byť predovšetkým - z domu. Z rodiny. Od rodičov, starých rodičov a ďalších členov príbuzenstva, ktorí svojim správaním, rozprávaním, výchovou a návykmi vplývajú na racionálne a emocionálne formovanie malého človiečika. Od nich záleží či ľudské mláďa vkročí do života s potrebou pomáhať iným. A s pocitom krásna a dobra zakódovanými na správnom mieste.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Osobne si myslím, že to krásno a dobro je fakt dôležité!  

Ono sa to ľahko hovorí a píše – možno mi chcete povedať. Áno, sú rodiny, kde na výchovu detí akosi nezostáva čas (kariéra, nedbalosť, stres, depresie, slabé sociálne pomery a čojaviemčoešte). Sú rodiny neúplné, sú domácnosti poznačené strachom alebo agresivitou alebo napätím (hádky, alcohol, výčitky) či všeobecným stavom nespokojnosti. Áno, sú. Ťažko tam niečo riešiť a je mi ľúto, že to nejde zmeniť čarovným prútikom… Ale na Slovensku máme aj výraz „deti na kľúčík.“ Nemyslí sa tým mechanické hračky, ale deti s kľúčikom od bytu na krku, ktoré značnú časť dňa vychováva ulica. Áno, na ulici sa človek dozvie veľa vzrušujúcich tajomstiev a nových slov, „ulica“ nemá zábrany hovoriť otvorene o doma tabuizovaných témach (sex, rodenie detí, rasová odlišnosť). Ale každý súdny človek vie, že „ulica“ (starší kamaráti, tínedžeri, iní dospeláci) informuje, ale nevychováva. Ulica k často šokujúcim odhaleniam (o smrti, sexe, drogách, Ježiškovi, Mikulášovi) neponúka pridanú hodnotu. A sedem rokov z domu je hlavne o pridanej hodnote. O hodnote ľudskosti. Toto príslovie je staré. O siedmich rokoch. Možno ho aj vymysleli starí ľudia – tí s nadhľadom, skúsenosťami a múdrosťou v očiach, ktorú mi mladí nie a nie pochopiť. Aj preto si cením ďalšie rumunské príslovie: „Kto nemá starých ľudí, nech si ich kúpi.“ Verím, že ste to správne pochopili. Veď na túto stránku chodia vzdelaní ľudia...  A prečo vôbec o tomto všetkom píšem? Nuž, skúste sa niekedy pristaviť pri strednej škole keď je prestávka či fajront. Alebo započúvať sa do dialógu mladistvých v električke či trebárs v rade pred vami v kine. Alebo len tak sa vybrať na detské ihrisko, kde prváci a druháci zo základky záplavou vulgarizmov (vysoká frekvencia pi… a ko…) demonštrujú svoje rýchle dospievanie. Kým ich rodičia obďaleč fajčia a bavia sa o „dôležitých“ veciach. Poznám jedno take ihrisko. Tu hneď neďaleko našej bytovky. A bojím sa, že nie je jediné svojho druhu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Týmto článkom nechcem nikoho kritizovať. Každý strojcom svojich detí šťastia je. A okrem toho neviem čo raz vyrastie z mojej princezničky. Aj keď sa s manželkou naozaj snažíme, aby naša dcéra dostala všetko to, čo si myslím, že by v prvých siedmych rokoch života mala vedieť (ba aj oveľa viac). Nečítame žiadne „múdre“ knihy o správnej výchove a ani každú chvíľu nevoláme našim rodičom čo treba robiť keď dieťa neposlúcha. Myslím, že je to aj vďaka tomu, že obaja máme oných sedem rokov z domu. Opravte ma, ak si myslíte, že sa mýlim.  

Jaromír Novak

Jaromír Novak

Bloger 
  • Počet článkov:  145
  •  | 
  • Páči sa:  0x

V 40-tke vraj už človek má mať dosť rozumu a vedieť, čo presne chce. Hmm.. Zoznam autorových rubrík:  Family portraitBELŽIKROmaniaSúkromnéSvet je malý (ale nádherný)

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu