Tešil som sa na kofolu, držkovú polievku, rozpozerané seriály (ak sú) ba aj na finalistov Superstar. Prečo nie, keď sú mi sympatickí? Okrem iného. Tešil som sa na svoju dcérku a možnosť hovoriť, čítať a myslieť po slovensky. Menej som sa už tešil na zimnú nepohodu v Bratislave spojenú s čľapkanicou a viaznúcou dopravou, na povinnosti v zamestnaní a na povinné platenie účtov, ktoré musím stihnúť do pätnásteho. Hmmm.
Po takmer dvoch týždňoch páľavy a preľudnených ulíc v Thajsku sa mi Bratislava na prvý dojem zdala prázdna (vyľudnená) a studená. Ale moja. Som doma a to je fajn! Aj napriek všetkému. Vždy keď sa vraciam domov a myslím na to, čo ma asi čaká, spomeniem si na vtipne upravené porekadlo, ktorým sa neznámy autor snažil vyjadriť rómsku mentalitu: „Všade doma, dobre najlepšie.“ No, s tým by asi súhlasil každý, či nie?
Ja som však rád, keď sa vraciam domov. Fakt. Veď už len myšlienka, že mám domov je dôvod na radosť. Že sa mám kde a ku komu vracať. A prečo. Milióny ľudí to povedať nemôžu. Bohužiaľ. Vždy keď sa vraciam domov (služobka, výlet či dovolenka) vopred sa teším na to ako rodine, priateľom, kolegom a známym porozprávam (a možno, alebo určite zveličím) niektoré svoje príhody, zážitky či dobrodružstvá z cudziny. Teším sa aj na to, ako rozdám darčeky, ktoré som kúpil a budem sa tešiť z toho, ako sa iní tešia. A keď budem môcť skonštatovať, že to bol pekný výlet a stálo to za to na pár dní opustiť každodennú realitu. Povedať si, že bolo dobre, ale doma je predsa lepšie.
Teším sa, že sa môžem tešiť. Doprajem každému tento optimistický pocit a dúfam, že budem ešte veľa cestovať po svete a že ma tento pocit nikdy neopustí. Že vždy budem môcť povedať, že sa vraciam domov a že je to dôvod pre radosť.
Tak vitajte! :-)
