Kosovo dostalo svoj názov podľa drozdov, ktoré sa v tomto údolí hojne vyskytovali. V dobách, keď Srbi cítili potrebu definovať kus územia, na ktorom vystavali svoju štátnosť a duchovné dedičstvo. Kos je srbský výraz pre Aegithalos caudatus. „Ptica je velika od 23,5-29 cm i teška je od 80-125 grama.“ Píšu Srbi o drozdovi. Preklad zrejme netreba.
A tak ma napadá, že by Albánci, tí z južnej časti Srbska, asi mali zmeniť názov svojej krajiny. Ktorú si sami nevybojovali, ako tvrdia. Treba to priznať. Srbov porazila iná veľmoc. Pekne z oblakov. Čistá práca (okrem tej čínskej ambasády v Belehrade). A ešte ich vlastná hlúposť, zbytočná hrdosť a unáhlenosť... Aj to treba priznať. Že kto druhému jamu kope, sám môže do nej spadnúť. S rukou na srdci však realisti dodávajú, že v prípade Kosova asi nikdy neplatilo pravidlo dvakrát meraj a raz strihaj. Rozvaha? Kdeže! Vždy sa najskôr „strihalo,“ ako všade na Balkáne, a „meranie“ už bývalo väčšinou zbytočné. A potom je tu to večné podozrenie más, že aj tentokrát došlo na jedno z najstarších múdrostí, platného od čias rímskych cisárov: Divide et impera. Srbsko je konečne divide, zas o čosi menšie. Kosovo je celkom maličké a tí väčší malým potom ľahko impera.
Kos, čiže drozd sa po albánsky povie mullibardhë. Alebo mëllënje. Aspoň podľa slovníka. Ak by Albánci chceli doslovný preklad Kosova - od slova drozd -, veď prečo by používali srbský názov, keď sú šťastní že sa Srbov konečne striasli?, ich krajina by sa mohla volať Mullibardia. Alebo Mellenia. Neovládam albánske skloňovanie, takže je to iba môj odhad. Keď už menili zástavu, pod tlakom Ahtisaariho odporúčaní, ktovie, možno raz Kosovčania budú meniť aj názov štátu. Ktorý síce nebude členom OSN, ale to je vraj najmenší problém...
Väčší problém je, aspoň zatiaľ, s tým ako postaviť na nohy novú republiku. Aby bola funkčná. Nielen ekonomicky, veď EÚ už chystá euromiliardovú injekciu a po nej možno aj ďalšie, a bezpečnostne (opäť únia) ale aj právne. Tak ma napadá kacírska otázka, ako chcú bojovať proti kriminalite tí čo sedia vo vláde, keď donedávna sami boli aktívne zapojení do organizovaného zločinu. Napríklad Had, čiže Hashim Thaci, dnes vo funkcii kosovského premiéra. V Európe dobre vedie, kadiaľ a najmä prostredníctvom KOHO vedie balkánska drogová cesta. Ku nim na Západ (a cestou aj ku nám do stredu). Takže na Prištinu bude určite vyvíjaný tlak, aby tento fenomén stopla. Lebo veď no, nepatrí sa pomáhať tým, čo nám škodia, že? Ak bude Thaci poslušným žiakom, čo zrejme bude, lebo vie, že teraz pred očami sveta musí sekať dobrotu, tak táto situácia silno pripomenie starú ľudovú múdrosť, keď zlodej kričí chyťte zlodeja. Thaci už má čisté ruky. Ako politik vie, že politika je výnosnejšie remeslo ako zlodejina (hoci mnohí tvrdia, že tu ide o jasné synonymá), ale je otázne, či sa mu z váhy svojej funckie podarí primäť kosovské klany k poslušnosti - k nepašovaniu zakázaného, nezarábaniu na prostitúcii a obchode s bielym mäsom a zbraňami, krádežiach áut a podobných roztomilých činnostiach. Štatistiky ministerstiev vnútra krajín EÚ ako aj interné zdroje z Európskej komisie pripisujú kosovským Albáncom značne vysokú mieru na horeuvedených nelegálnych aktivitách. Nie všetci kosovskí Albánci zarábajúci „vonku“ sú iba zmrzlinári či majitelia pizzerií. Možno však bude Thaci tvrdý a dôrazný, čím by sa – obrazne hovoriac - zas potvrdila iná múdrosť našich predkov a to tá, že z najväčšej kurtizány býva najcnostnejšia manželka...
Ale svoj prídel porekadiel s politicko-historickým podmazom dostanú aj susedia Srbska. Vzdialenejšie Rusko odkazuje, že nevyplatí sa pichať do osieho hniezda a pre tých najbližších susedov tiež nemôže platiť, že škodoradosť je najväčšia radosť. Že, Bosna? V Sarajeve je veľa takých, čo o Srbsku hovoria, že konečne prišiel na psa mráz. A tešia sa. Hovoria to mnohí aj na Slovensku, stačí si prečítať internetové diskusie pod blogmi či pod článkami v novinách, ale predsa len nie sme v pozícii Bosny. Lebo jej radosť zo škody iného môže skaziť iné príslovie, ak si raz Srbi povedia, že keď zdochla koze mne, nech zdochne aj susedovi a frustrovaní stratou časti územia budú podporovať secesionistické snahy bratov z Republiky Srpskej v Bosne. A odtrhnutie severného srbského Kosova. Možno nie. Možno áno. Balkán, kde vždy platilo, že nepriatelia mojich nepriateľov sú moji priatelia je nepredvídateľnejší ako počasie. Aj keď si po kosovskej pavarsii v Bruseli myslia, že ho už konečne majú pod kontrolou. Ten Balkán. Najmä keď v únii vidia a vedia, že aj Srbsko chce do euroklubu. A tak môžu Belehradu sem-tam pripomenúť, zdvorilo ale dôrazne, že sa nepatrí šťať proti vetru. No, ale na druhej strane Srbi na čele s premiérom Koštunicom už teraz zdravo kontrujú a môžu si pomôcť aj týmto porekadlom: Kto seje vietor – žne búrku! Čo síce platí aj pre nich, lebo oni búrku práve zožali, ale nie je vylúčené, že Európa si zamiesila na ďalší uragán...
Ach jaj, ešteže naši predkovia si vo svojej skromnosti vedeli nájsť na všetko odpoveď. Ktovie aké porekadlá by vymýšľali teraz? Lebo – stále hovoríme o Balkáne – tam je naozaj ťažké byť múdrym!
A keď sme už pri porekadlách, v závere sa núka aj jedno neškodné a odľahčené. Podľa nosa, spoznáš kosa verili naši predkovia a nosáči, podobne ako muži s dlhým chodidlom sa tešili u dám vážnosti a záujmu. Kos je drozd a drozd je vták a vták... no, nechajme to radšej tak. Ktovie kde má domicil táto stará slovanská povera, sexuológovia aj tak tvrdia niečo iné. Len komu teraz uveriť?
