Kurdi jazykovo patria do iránskej vetvy indoeurópskej rodiny, čiže naši vzdialení príbuzní. Prvá podoba s albánčinou (dnes jazykom Kosovčanov). Slová, ktoré uvediem, sú už terminologickým klišé, ale naozaj platí, že Kurdi sa považujú za najväčší národ na svete bez vlastného štátu. Rôznia sa iba štatistiky, koľko vlastne tých Kurdov je, odhady hovoria od 20 do 35 miliónov. Toto je v provnaní s Kosovom a Albáncami už zásadný rozdiel. Ale poďme na podobnosti, pričom si pod názvom Kurdistan predstavme zatiaľ iba Kurdov žijúcich vo východnom Turecku (asi 15 miliónov) a severnom Iraku (4 až 6 miliónov). Takmer 7 miliónov ich žije aj v Iráne, no s touto krajinou má svet iné problémy ako sú Kurdi...
KOSOVO: Menšina je (postupne sa stala) väčšinou
KURDISTAN: Menšina je väčšinou
Poznámka: Počet Albáncov v Kosove sa začal zvyšovať v posledných 100 rokoch, najmä však po druhej svetovej. Kurdi na svojom úyemí žijú takmer 4000 rokov! Dávno pred príchodom Arabov a Turkov.
KOSOVO: Albánčina ako jazyk bola utláčaná.
KURDISTAN: Kurdčina ako jazyk bola a je utláčaná
Poznámka: Pre albánčinu v Kosove to možno povedať pre obdobie, keď Miloševičov režim sa snažil dostať pod kontrolu univerzitu v Prištine (ktorá BOLA živnou platformou protisrbských nálad) a systém školstva. Ináč kosovských Albáncov nikto neutláčal len preto, že hovoria svojou materčinou a rozvíjajú v nej vlastnú kultúru! V roku 1974 socialistický režim oficiálne priznal albánčinu ako jazyk provincie. Horšie na tom boli Kurdi v Turecku, ktorých Ankara oficiálne ani neuznáva ako etniku a volá ich „horskí Turci.“ Samotný výraz Kurd bolo po dlhé roky v Turecku zakázané vyslovovať. Nemali vlastné práva v oblasti kultúry, jazyka a vzdelávania, čo sa zlepšuje od roku 1999 až na nátlak EÚ. Protikurdské nálady viedli k tomu, že len nedávno, v roku 1995 turecké médiá nazvali iracký Kurdistan „historickým tureckým územím" a žiadali jeho pripojenie k Turecku. Mali by tak pod celkovou kontrolou všetkých odbojných Kurdov a ako tromf aj bohaté ropné polia v okolí Kirkúku.
KOSOVO: Náboženstvo je islam.
KURDISTAN: Náboženstvo je islam.
Poznámka: Kým kosovskí Albánci sú považovaní za tzv. laických moslimov, čiže náboženský vplyv tu nehrá až takú veľkú úlohu (tu by chcelo viac preskúmať dopad Titovej Juhoslávie na náboženstvo) tureckí Kurdi sú vnímaní ako radikálni moslimovia. Pre Turecko, hrdé na svoj sekularizmus je Kurdistan najkonzervatívnejšia a „najfanatickejšia“ provincia. Môže tu bzť istá paralela s katolíckosťou Poliakov či Írov, ktorí upätím sa na svoju vieru dokázali vzdorovať nekatolíckym okupantom. V Turecku je kurdské primknutie sa k islamu svojim spôsobom vzdor proti sekuárne sa tváriaciemu Turcku, ktoré sa tvári ako keby kurdská otázka neexistovala.
KOSOVO: Oslobodzovacie hnutie v znamení násilností
KURDISTAN: Oslobodzovacie hnutie v znamení násilností
Poznámka: Kosovskí Albánci začali s ozbrojenými akciami (prepadanie srbských policajných síl a staníc, násilnosti voči miestnemu albánskemu obyvateľstvu, ktoré „spolupracovalo“ so štátnymi inštitúciami a pod.) po roku 1995. Bola to zároveň aj reakcia na nenásilnú proalbánsku politiku Ibrahima Rugovu. V rokoch 1996-1997 už polovojenská a nezákonná UCK (Kosovská oslobodzovacia armáda) bola jasne definovanou štruktúrou, v Európe považovanou za teroristickú skupinu! Pozor, nie v USA!!! Kurdská strana pracujúcich (PKK), ktorá dáva toľko hlavybolenia Turecku, vznikla už v roku 1978 a o rok neskôr, ale najmä od roku 1984 začali ozbrojené strety s cieľom upozorniť svet na Kurdov v Turecku, ktorí bojujú za svoj vlastný štát. Počet obetí sa vyšplhal na vyše 37 000 ľudí. PKK je v USA aj v EÚ považovaná za teroristickú organizáciu!
KOSOVO: Túžilo po nezávislosti, ktorú s pomocou Západu aj dosiahlo.
KURDISTAN: Túži po nezávislosti, ktorá ale s pomocou Západu (zatiaľ) nemôže rátať.
Poznámka: Albánci z Kosova neboli etnikom bez vlastného štátneho útvaru! Nemohli sa odvolávať na práva národov na vlastný štát, keďže už jeden národný albánsky štát existuje! Hneď vedľa... Kosovčania sa tešili najmä podpore zo strany USA. Američania už majú na Kosove svoju vojenskú základňu. Kurdi sú národom bez vlastného štátu! Tzv. Mahabadská republika (vznikla v roku 1946 spojením irackých a iránskych Kurdov na území Iránu), bola iba krátkou kapitolou dejín. Kurdi v Turecku o podpore USA ani len nemôžu snívať, keďže Ankara je členom NATO. Kurdi v severnom Iraku po vojne so Saddámom Husajnom síce vyhlásili nezávislosť a boli pod ochranou BR OSN (a amerického letectva), ale o vlastnom štáte stále nemôžu hovoriť. Majú autonómiu a svet si momentáne neželá rozpad Iraku, kde je dosť ropy a kde násilnosti pretrvávajú aj napriek masívnej prítomnosti US Army.
KOSOVO: Zastúpenie v srbskom parlamente.
KURDISTAN: Zastúpenie v tureckom parlamente.
Poznámka: Kosovskí Albánci mali zaručené parlamentné zastúpenie až do momentu ich odtrhnutia sa. Turecko pre Kurdov dlho požadovalo hranicu 10% na vstup do parlamentu, čo bol taktický ťah, keďže kurdský elektorát (nie počet Kurdov!) len nepatrne prevyšuje túto hranicu. V súčasnosti však majú okolo 20 poslancov v tureckom parlamente.
KOSOVO: Podozrenie z genocídy.
KURDISTAN: Podozrenie z genocídy.
Poznámka: Práve vystupňovanie násilností zo strany UCK viedlo v Kosove k ešte brutálnejším odozvám srbských vojenských (a polovojenských) síl. Niekde sa počet obetí uvádza až na 40 000, čo je však hrubo skreslená pravda. Podľa niektorých zdrojov je najpravdepodobnejší počet obetí okolo 3000 ľudí. Srbsko ako štát sa dopustilo aktivít označených ako genocídne po prvýkrát v histórii a svetna čele s USA a EÚ to nahlas kritizoval a odsúdil. Turecko má v tomto smere bohatú históriu, stačí spomenúť 20. storočie a exterminácie Arménov, Asýrijčanov alebo Grékov. Genocídu Arménov, najväčšiu a najznámejšiu z nich, odsúdilo iba niekoľko štátov, USA a EÚ nie. A zrejme to tak čoskoro ani neurobia. Srbsko ani raz neprekročilo hranice svojho štátu, aby „riešilo“ problémy s odbojným etnikom! Turecko zasahovalo v rokoch 1995 a 1997 a najnovšie pred niekoľkými dňami v susednom Iraku. Dôvod? Vojenská a politická činnosť proti 3500 rebelom, irackým Kurdom, ktorí vraj ukrývajú a podporujú akcie turckých Kurdov. Svet a USA sa zmohli iba na niekoľko vyhlásení a znepokojení. Žiadne seriózne či masívne odsúdenie tureckých vojenských zásahov, ktoré sa konali aj napriek nesúhalsu Iraku, kurdskej autómnej provincie či svetovej verejnosti. Teraz si predstavte, čo by sa bolo stalo, ak by srbská armáda bola vpadla do Albánska, prenasledujúc separatistov podkopávajúcich jednotu štátu...
KOSOVO: Perspektíva vzniku Veľkého Albánska.
KURDISTAN: Perspektíva vzniku Veľkého Kurdistanu.
Poznámka: Kým v prípade Albáncov vznik Veľkého Albánska raz nie je vylúčený (vyjadrenie vôle dvoch štátov), či už kvôli, v rámci EÚ alebo po rozpade EÚ (nič nie je večné, ani únia), možno aj postupným odčlenením albánskeho Macedónska, v prípade Kurdov je vznik Veľkéhu Kurdistanu viac ako iluzórny. Kurdi okrem Turecka a Iraki žijú aj na území Iránu, Sýrie a trochu aj v Arménsku, Azerbajdžane a Turkménsku. Takú priaznivú situáciu akú mali po prvej svetovej vojne, už hádam nikdy nezažijú. Vtedy, v roku 1920, im svetové mocnosti (najmä Briti) v rámci mierovej konferencie zo Sevres prisľúbili vlastný štát, avšak Turecko hoci oslabené malo dostatočný vplyv aby sa tak nestalo a o tri roky neskôr už Dohoda z Lausanne na kurdský štát zabudla a o ďalšie tri roky britsko-iracko-turecká dohoda podelila kurdistanský koláč na tri sústa medzi Turecko (najväčšia časť), Irak (druhý podiel) a Sýriu (najmenšie územie).
KOSOVO: Nejasné ekonomické perspektívy.
KURDISTAN: Zaujímavé ekonomické perspektívy
Poznámka: O Kosove sa najnovšie hovorí ako o území, pod ktorým sa nachádza zaujímavé nerastné bohatstvo (uhlie a kovy), ale na začiatku svojej cesty je krajina odkázaná na pomoc zvonku (inštitucionálnu, vojenskú, poriadkovú aj ekonomickú) a na pravidelné príspevky, ktoré domov zasielajú gastarbeitri. Kurdistan je zas krajina plávajúca na rope. Polia okolo Kirkúku, kde žije väčšina Kurdov sú dnes najvýnosnejšie v celom Iraku (tie v južnom Iraku sú stále nefunkčné po bombardovaní).
Podobností a rozdielností by sa našlo ešte oveľa viac, a určite aj s inými regiónmi sveta, ale myslím si, že už aj toto dostatočne ilustruje falošnosť, dvojakometrovosť a oportunizmus svetových mocností, ktoré hýbu nielen politikou sveta ale prostredníctvom médií aj svetovou verejnou mienkou. Podčiarknuté-zrátané, ak by sme mali uplatniť na obranu práv Kurdov všetko to, čo sme použili na obranu kosovských Albáncov, Kurdistan by mal byť už dávno nezávislý! Dávno pred Kosovom. Ale nie je a zrejme ani nebude. Turecko je väčšie a dôležitejšie ako Srbsko, že? Hoci pred medzinárodným právom by si všetky štáty mali byť rovné! Že? A že aj tam dochádza k humanitárnej kríze, ku prenasledovaniu a zabíjaniu ľudí? Možno vo väčšej mierke a určite dlhšie ako v Kosove? Čo koho, do toho! Hlavne že nás omímalo to, čo sa dialo v „srbskej topánke“. Turecké čižmy však nesmú nikoho tlačiť.
