Ešte pred zverejenením správy Európskej komisie mi zavolali zo spravodajstva TV Markíza, či im viem niečo povedať o túžbe Rumunov pracovať na Slovensku. Za takéto „mediálne“ vstupy môže fakt, že som predseda Spolku Slovákov z Rumunska (malé občianske združenie), že médiám moju persónu odporúča rumunská ambasáda, ale aj vďaka tomu, že po televíziách sú rozlezení moji exspolužiaci zo žurny či bývalí kolegovia z rôznych médií. No a tí si vždy spomenú, keď treba niečo o Rumunsku povedať.
Slováci sa nemusia báť, že ich prevalcujú Rumuni túžiaci po lepších zárobkoch. Ak v hrubom priemere bežný Rumun zarobí 6000 až 9000 Sk mesačne, nebude ho lákať práca na Slovensku, kde získa o tisícku či dve viac a kde sa s nikým nedohovorí. Myslím tým, obyčajných ľudí, robotníkov, šičky, stavbárov a podobne. Tí chodia za zárobkami oveľa ďalej. Len v Španielsku je takmer polmilióna Rumunov, ďalšie státisíce v Taliansku, Francúzsku (frankofónne krajiny - výhoda jazykovej príbuznosti), Nemecku, Švédsku, Švajčiarsku či Rakúsku. Slovensko nie je až taký atraktívny trh pre Rumunov, preto bratislavská vláda nemusí váhať, či im otvoriť pracovný trh. Zbytočné obavy. Skôr naopak, na rumunskú ambasádu v Bratislave chodia žiadosti zo strany slovenských zamestnávateľov. Slovensko chce z Rumuska šikovné šičky, skúsených šoférov diaľkových kamiónov (v tomto smere je Rumunsko veľmoc - všímajte si na cestách Európou ŠPZ-tky tirákov) a chcelo by aj odborníkov zo sektoru IT, ktorý sa v Rumunsku dynamicky rozvíja. Nie, Slovensko naozaj nemusí mať strach z invázie lacnej pracovnej sily (možno bude dokonca vítaná!) a vlastne báť sa nemusí ani zvyšok Európy. Podľa bukureštskej vlády „tam vonku“ už teraz pracujú okolo dva milióny Rumunov. Ročne posielajú domov asi 120 miliárd korún (a tí čo sa vracajú domov, vracajú sa bohatší o skúsenosti a s túžbou meniť, skrášľovať a zlepšovať svoje okolie). Odliv pracovnej sily smerom na Západ bude určite pokračovať, ale nebude to nič dramatické.
A sú tu aj ďalšie dôvody, prečo som rád, že Rumunsko vstúpi do EÚ. Pod drobnohľadom únie sa tamojší politici (a vôbec štátna správa) budú nmusieť správať transparentnejšie, menej úplatkovo. Alebo lepšie povedané, viac európsky a menej orientálne. Ekonomika sa v súlade s prísnymi rozpočtovými pravidlami musí vyvíjať podľa predpísaného kurzu, čo má byť garanciou, že už nedôjde k blokovaniu reforiem ako sa dialo v deväťdesiatych rokoch. Pod tlakom EÚ sa možno rozbehne aj výstavba diaľníc, ktoré tam tak veľmi chýbajú! A vôbec, aj ľudia sa musia naučiť správať sa „proeurópskejšie.“ Ak chcú napríklad ešte viac profitovať z cestovného ruchu. Je jasné, že po vstupe Rumunska do EÚ, prílev investorov zosilnie a hoci tam pôjdu najmä kvôli lacnej pracovnej sile (ale kvalifikovanej!), ich príchod chtiac-nechtiac bude mať dôležitý impakt na prostredie, kde sa usadia - predpokladá to zlepšovanie infraštruktúry, úrovne služieb, postupné narastanie platov. A to aj napriek tomu, že mnohí Rumuni kričia, že ešte je priskoro na vstup, že domáci podnikatelia nebudú schopní čeliť silnejšej (a nie vždy čestnej) konkurencii zo Západu. Na druhej strane sú ale momentálne v Rumunsku lepšie a ľahšie podmienky na podnikanie ako na Slovensku, Maďarsku, Poľsku a v Česku.
Priznám sa, mám aj súkromný dôvod pre vstup Rumunska do EÚ. Odbúravanie colníc. Nadlak, moje rodné mesto je na hranici s Maďarskom a vždy keď idem domov (je to stále môj domov) sproste a veľa nadávam, keď na maďarsko-rumunskej colnici čakáme dve-tri hodiny v aute a ani neviem prečo. A keď mi Maďari bezdôvodne rozoberú auto (vyzerám jaa ko pašerák?) tak by som vraždil... No skúste pochopiť colníkov! Viem, že schengenská bezhraničná zóna je hudbou budúcnosti aj pre krajiny V4, ale raz to príde. Aj pre Rumunov. A potom sa povolanie colník už u nás doma nebude rovnať prívlastku „malý všemocný boh s výbornými príjmami a arogantným správaním.“ Len neviem, či to moji Nadlačania zvládnu. Keď sa na tej colnici a colníkoch dnes priživuje polovička mesta...
A čo Európa? Aký profit bude mať ona z Rumunov? Aj napriek pretrvávajúcim predsudkom o tejto krajine, Rumuni sú vzdelaný národ. Sú priebojní a vynaliezaví. Ovládajú cudzie jazyky a sú prispôsobiví, čiže ľahko a rýchlo sa integrujú do prostredia, v ktorom zakotvia. A ak má byť spoločná Európa aj o kultúrnych a civilizačných hodnotách, tak každý jeden národ je obohatením „spoločnej domácnosti.“ Platí to aj pre Rumunov. Občas len tak letmo surfujem na nete po rumunskej tlači a prekvapuje ma koľko hercov, umelcov, spevákov (nehovoriac o športovcoch) pôsobí v Amerike, Taliansku, Francúzsku, atď. Nadväzujú na odkaz svojich dávnejších predchodcov: Mircea Eliade, Emil Cioran, Eugene Ionesco, Constantin Brancusi, Henri Coanda, Tristan Tzara... Nepoznáte? Tieto mená nájdete v ktorejkoľvek encyklopédii!
A ak by som silou-mocou chcel iba maličké porovnanie so Slovenskom, stačí sa pozrieť na porevolučnú filmovú produkciu (po roku 1989). Aj tá patrí do kultúry. Nová vlna rumunských filmov (veľa filmov!) získava ocenenie na mnohých filmových festivaloch. V tejto súvislsoti som celkom rád, že som jeden z nových rumunských filmov preložil do slovenčiny (Ryna). Menej rád som, že sa zrejme nikdy nebude premietať v televízii a v kinách. Iba ak na malých festivaloch, v malých kinosálach. Ale vďaka aj za to. Takže ešte raz. Či som rád, že Rumunsko vstúpi do EÚ? Áno. Som. Lebo verte-neverte, nie je to len krajina cigánov (ako sa stále hovorí), ani Draculovia tam nechodia po nociach a nepijú krv. Verím, že zvyšok Európy raz ocení, že to bol správny krok. Že predsudky voči Rumunom pominú a Európania budú voči nim priateľskí a otvorení. A Rumuni, po neblahých lekciách z histórie už prestanú hovoriť, že ich najlepším susedom je Čierne more.
