Arumuni. Nemýliť si s Meglenorumunmi či Istrorumunmi! Sami si hovoria Armâni alebo Rămăni. Po rumunsky Aromâni alebo Macedoromâni (Makedorumuni). Vďaka Slovanom majú už po stáročia univerzálne pomenovanie Valasi (Vlachovia, Vlaši – čo sa v stredoveku týkalo aj Rumunov!). Maďari a Srbi ich prezývali Tsintsari (vraj vďaka častej frekvencii slabík tse- tsi-, ktoré nahradili latinské ce-, ci-). V Grécku im hovoria Blaxoi (valasi), ale prischol im tam aj názov Kutsovlahos, čiže Kriví alebo Malí Valasi čo ich malo rozlišovať od Mavrovlachov (alebo Morlakov) spoza Dunaja, ktorí migrovali ku brehom Dalmácie. V Čiernej Hore im hovoria Morovlachovia, časť Turkov a Albáncov ich volala Čobani, čo nie je nič iné ako turecký výraz pre pastierov oviec (po našom valasi).
Rozchod s rumunčinou
Aj po rozpade Rímskej ríše pôvodné trácko-ilýrske obyvateľstvo na území Balkánu zostalo silne latinizované, romanizované. Zvyšky romanizácie cítiť dodnes – na sever od Dunaja (bývalá Dácia) vo vzniku rumunského národa a na juh od Dunaja pretrvávaním románskych lingvistických ostrovov. Tam sa potomkom Ríma nepodarilo konštituovať sa do uceleného národa a štátnosti. Hoci Vlasi (Arumuni) mali už v stredoveku svoje kráľovstvá (na severe dnešného Grécka) a jeden fašistický pokus o štátnosť počas II. svetovej vojny.
Masové usadzovanie Slovanov južne od Dunaja geograficky rozdelilo dve veľké skupiny východného protorománskeho jazyka a tak sa po stáročia severná a južná vetva románsky hovoriaceho obyvateľstva vyvíjali oddelene. Môžeme to nazvať aj rozchod arumunčiny s rumunčinou (dáko-rumunčinou). Rumunčina sa viac vyvíjala pod vplyvom európskej - nemeckej, maďarskej a neskôr francúzskej kultúry - a pod vplyvom slovanskej pravoslávnej liturgie. A jazyk Arumunov, ktorí pre väčšinu sveta zostávajú neznámym etnikom, vstrebal do seba pozostalosti byzantskej civilizácie, mnohé albánske prvky, staré macedoslovanské výrazy, bulharské slová a množstvo importov z gréčtiny, ku ktorej forme pravoslávia sa Arumuni hlásia.
Niečo z histórie
Prvé historické zmienky o románsky hovoriacom etniku južne od Dunaja pochádzajú od Byzantíncov. Ako ináč? Theopanes a Theophylact Simocatta v roku 579 zaznamenali, že Vlaši sprevádzali byzantské vojsko na jeho pochode proti Avarom – na území dnešného Bulharska. Neskoršia zmienka je z roku 976 keď Kedrenos píše o vražde Dávida, brata bulharského cára Samuela – vrahmi boli nejakí vlašskí nomádi. Byzantská princezná Anna Komnena v kronike z roku 1094 spomína ako Vlaši pomáhali prejsť cez balkánske priesmyky kumánskym hordám. O polstoročie neskôr (1166) je zachytený údaj, že byzantský cisár Manuel I. Komnen vytvoril z Vlachov vojsko, ktoré bojovalo proti Maďarom. V roku 1186 bol Balkán poznačený povstaním bratov Petra a Asena, ktorý sa vzbúrili proti byzantským daniam a založili II. Bulharské cisárstvo. Nebolo až tak čisto etnicky bulharské, správnejšie by bolo hovoriť o bulharsko-vlašskom štátnom útvare (na juhu Bulharska a okolo Solúna). A možno aj s prímesou kumánskej krvi... Doložené však je, že Arumuni vytvorili v období 10. až 12. storočia vlastné nezávislé štátiky! Oveľa skôr ako tak urobili ich „bratia“ Rumuni severne od Dunaja (viď začiatok 14. storočia - Basarab Întemeitorul).
Kroniky hovoria o troch alebo štyroch štátoch (10. až 12. storočie), pričom najvýznamnejšie bolo Veľké Valašsko alebo Tesálske Valašsko (po grécky: Μεγάλη Βλαχία - Megale Vlachia). Tento útvar jestvoval v 12. a 13.storočí a pokrýval územie grécke Tesálska, centrálnu časť pohoria Pindus a časti dnešeného Macedónska. Okrem neho sa ešte spomínajú Malé Valašsko v Etólii - hornatom severe Grécka, Horné Valašsko (Anovlahia) v horách Epiru e ešte Malé Biele Valašsko. Princezná Ana Komnena je prvým známym kronikárom, ktorý písal o prítomnosti Arumunov v tesálskych horách a kronikár Benjamín z Tudely v 12. storočí o Veľkom Valašsku napísal: „Nikto sa nemôže vyšplhať do hôr a bojovať proti nim a nijaký kráľ nemôže nad nimi vládnuť.“ Po dobytí Konštantínopola križiakmi v roku 1204 Veľké Valašsko bolo na krátky čas začlenené do Epirského despotátu, ale Arumuni si rýchlo vydobili nezávislosť. Avšak po páde Konštanínopola v roku 1453, keď na dlhý čas (do r. 1922) v tomto kúte sveta nastala nadvláda Osmanlı Imparatorluğu, aj Arumuni museli skloniť hlavu. Traduje sa, že ovčie stáda Arumunov po stáročia tvorili potravinársku základňu tureckej armády. Ale práve vďaka Turkom dostali Arumuni historickú šancu na zachovanie identity. Stalo sa tak 23. mája 1905, keď sultán Abdul Hamid II. vydal iradea (dekrét), ktorým okrem Grékov uznal Vlachov (Arumunov) ako samostané etnikum v rámci Osmanskej ríše. Dekrét im priznával právo na arumunské školy a vlastné kostoly. Netešili sa dlho. O tieto práva prišli po ukončení balkánskych vojen (1913), keď došlo k rozdeleniu Macedónska. Kapitolou samou osebe je tzv. Principát z Pindu - za podpory fašistického Talianska v roku 1941 umelo vytvorený útvar etnických Arumunov na severe Grécka, ktorý sa od začiatku formoval ako konštitučná monarchia a mal byť „dýkou v chrbte“ Grékom.
Z dnešnej histórie treba spomenúť Odporúčanie č. 1333/1997 Parlamentného zhromaždenia Rady Európy týkajúce sa arumunskej kultúry a jazyka. „Medzi nami dievčatami,“ je toto odporúčanie pre balkánske krajiny myslené hlavne na adresu Grécka, ktoré ho aj skritizovalo. Gréci totiž akosi nepripúšťajú existenciu iných etník na svojom území. O Arumunoch hovoria iba ako o romanizovaných Grékoch.
Arumuni dnes
23. máj je Národný deň Arumunov z celého sveta. Ich počet sa odhaduje na jeden až dva milióny. Ich diaspóra bola a je široko roztrúsená, od Balkánu, cez Rumunsko, strednú a západnú Európu až po Ameriku a Austráliu. Žijú predovšetkým vo svojom domovskom prostredí, ktoré dnes pokrýva Grécko, Macedónsko, Albánsko a Bulharsko, potom ešte v Rumunsku a Srbsku. V Grécku (niekoľko stotisíc Arumunov), kde majú aj svoju politickú stranu sa rozdeľujú na tri kategórie: Gramušteni a Pindeni (hovoria si Armâni) a Faršaroti (nazývajú sa Rămâni alebo Remeni). Gréci im hovoria Blaxoi (Valasi). Jedinou krajinou, ktorá ich uznáva ako národnostnú menšinu je Macedónsko (cca. 20 000 ľudí), majú tam zástupcu v parlamente, právo rozvíjať svoju identitu (etnickú, lingvistickú, cirkevnú) a sú hádam jedinou menšinou, ktorá podporuje celistvosť štátu. V Albánsku je ich asi 80 000, najmasovejšie sú združení okolo mesta Korce, ale nezabúdajú, že Moscopole bolo ich hlavným duchovným a obchodným centrom. V Bulharsku Arumuni (okolo 80 000) nemajú štatút národnostnej menšiny, zostávajú izolovaní v juhozápadných horách a stále nie sú vnímaní ako jedno etnikum – pri sčítaniach ľudu sú zbytočné separátne kolónky pre Kucovlachov, Tsintsarov a Arumunov... V Srbsku (vrátane Kosova a Metohije) donedávna štatistiky hovorili o 15 000 Tsintsaroch, ale ide skôr iba o potomkov Arumunov... V Rumunsku, ktoré sa v minulosti pre mnohých Arumunov stalo buď vlasťou alebo macochou (keď ich vnímajú iba ako istý druh Rumunov), je ich vyše 26 000, najmä v Dobrudži pri Čiernom mori, a už tri roky sa snažia o priznanie štatútu národnostnej menšiny, čo by znamenalo vlastné školy (štátom dotované) a aj zástupcu v parlamente.
Aj napriek tomu, že v posledných desaťročiach sa ich snahy o zviditeľnenie a boj za vlastné práva zintenzívňuje, Arumuni nemajú jasne definovaný štatút na Balkáne. Ich jediná univerzita je v Solúne, ale v štáte, ktorí neuznáva ich národnosť. V Albánsku a Macedónsku a vlastne aj v Rumunsku (kde sa rýchlo asimilujú!), kde by to situácia dovoľovala, nemajú vlastné vyučovanie v školách (v Rumunsku iba opcionálne), nehovoriach už o vlastnej tlači či televíznych staniciach. Dá sa povedať, že Arumuni sú na tom horšie ako Kurdi. Majú svoj jazyk, ale nie povedomie národa. A ak by aj sme si aj vedeli ten pastiersky (cezhraničný) národ domyslieť, bude to navždy národ bez vlasti. Hranice v Európe už prekresľovať nejde a ani netreba. Iba ak vznikne precedens Kosovo... Možno je šancou Arumunov do budúcnosti Európska únia. V ktorej národné hranice už nehrajú taký význam, kde sa podporujú regióny a národnostné špecifiká. A voľný pohyb osôb. Tak vlastný ich pastierskym predkom...
P.S.
Ak vás táto téma zaujala, v ďalšm blogu sa dočítate čo majú Arumuni spoločné s Trenčianskymi kúpeľmi alebo prvou modernou olympiádou, ktorých slávnych Arumnov poznáte, čo má s nimi spoločné budapeštiansky Láncz-híd alebo mesto Miškovec...
