O cigarách (nešúľaných na stehnách statných černošiek)

Najväčší nespokojenci s americkým ekonomickým embargom voči Kube sú vraj americkí milovníci kvalitných cigár. Niežeby ich v Amerike nebolo dostať, ale iba okľukou cez Mexiko, Kanadu či Jamajku, ktoré s Amíkmi nezdieľajú trestno-ekonomickú výpravu voči Kube

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)
Autor clanku v snobskej polohe akej ho nikto nepozna... Varadero, Kuba.
Autor clanku v snobskej polohe akej ho nikto nepozna... Varadero, Kuba. (zdroj: Jaromir Novak)

 Cohiba, Partagas, MonteCristo, Romeo y Julieta, H.Upmann, Punch, Guantanamera, Quintero, atď. Poprosím spolupútnikov po Kube, nech doplnia názvy ďalších značiek. Kým som sa neocitol na Kube ani som netušil koľko rôznych značiek pravých kubánskych cigár existuje. Pre mňa, ako pre tisíce ďalších laikov to boli prosto Havany. Nesprávny termín, amigos. Jedno z tých historických názvoslovných skreslení, ktoré sa vrylo do našej kolektívnej pamäti. Ako synonym pre cigary. Znalci kvalitného tabaku dobre vedia o čom hovorím a určite o cigarách vedia viac ako ja, ktorý som sa dopustil iba zopár neviných šľukov. A to už 16 rokov vôbec nefajčím! Ale viete, ocitnúť sa na Kube a nedať si kubánsky rum, cigaru a kávu to ako keby ste na tomto ostrove ani neboli a nepochopili esenciu Kuby.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 „Chutí to ako ľudové ho..no“ vyhlásil Ľubo, ktorý by cigary tiež nemusel, lebo sa venuje horolezectvu (viď stránku www.hiking.sk), keď sme ďalšiu zo zakúpených cigár nechali putovať stále dokola. Dámy a páni vedno. Ako fajku mieru. Priznám, ten výraz som ešte nepočul, ale ľudová slovesnosť je nekonečná, avšak ani mne cigary nechutili – na druhý deň ráno som mal pocit, že mám v hube mŕtvu rybu... Bleeeh!

 Trochu sa ešte vrátim do Ameriky, lebo je známa historka, že John Fitzgerald Kennedy dňa 6. februára 1962 prikázal svojmu tlačovému tajomníkovi Pierrovi Salingerovi, aby mu čo najskôr zohnal 1000 pravých kubánskych cigár značky H.Upmann Petit Corona. Keď na druhý deň balíček dostal, JFK okamžite podpísal zákon o absolútnom zákaze dovozu kubánskych tovarov, vrátane cigár. To, čo uprel spolunárodovcom, sebe doprial. Nuž, bol to hedonista. Pôžitkár nielen pri ženách. Ale ako už vieme, mal dží-ef-kej smolu a už asi nikto nezistí, či do osudného dňa v Dallase stihol túto zásobu spotrebovať – vychádza to na takmer dve cigary denne. V roku 1962 mu Salinger priamo z Moskvy od Chruščova priniesol balíček 250 obľúbených haván. Salinger tým porušil embargo podpísané jeho šéfom. A čo na to JFK? Vraj bol šokovaný a cigary od Chruščova zničil kus po kuse. Vyznaj sa potom v mocnároch...

SkryťVypnúť reklamu

 Ale kubánske cigary milovali mnohé historicky známe postavy. Ako vieme, Bill Clintom im našiel aj iné ako bežné využitie. Winston Churchill mal najradšej strednosilné až silné a korenisté Romeo y Julieta, Saddám Husajn si pred popravou vypýtal „havanu“ ale nevedno akej značky, Che Guevara bafkal silné Partagasky no a Fidel Castro bol verný najlepšej značke, čiže strednosilným Cohibám. Cigary sa mu mali stať osudnými, lebo CIA jeden z mnohých atentátov naňho chystala prostredníctvom cigary. Ktovie, či si ešte aj teraz pri svojom chatrnom zdraví dovolí nejaký ten šľuk. Lebo cigary – a to vám snáď potvrdí každý odborník - sa nemajú fajčiť. Tak ako obyčajné cigarety, na plné pľúca. Cigary sa majú iba „bafkať,“ šľukovať, čím sa ušetria pľúca, do ktorých sa škodliviny nedostanú. V prípade klasickej cigary, správnej hrúbky a dĺžky, potešenie z jej konzumu trvá okolo dvoch hodín. A verte mi, sú ľudia, čo si ten „luxus“ – šľukovať dve hodiny v kuse - naozaj dovolia. A nemusia sedieť v humidore. Ale to je už o inom...

SkryťVypnúť reklamu

 Aj napriek tomu, že na obchode s cigarami bohatnú štáty ako Nikaragua, Dominikánska republika či Honduras, tie z Kuby sú stále považovaná za kvalitu číslo jeden. A na Kube je v tomto smere preslávený západ ostrova – provincia Piňar del Rio. Klimatické podmienky a úrodná pôda sú tu najvyhovujúcejšie na ostrove, pričom za Mekku tabaku sa považuje mestečko San Juan y Martinez na juhu provincie. My, teda účastníci z nášho bubokubazájazdu sme boli iba kúsok odtiaľ vo Fabrica de Tabacos Paulina Pedroso v mestečku Consolacion del Sur neďaleko provinčného sídla Piňar del Rio. Fabrika je možno silné slovo, skôr taká hala. Zakázali nám tam fotografovať a dodnes neviem prečo, aspoň z technologického hľadiska nie. Zrejme si tamojší zamestnanci želajú zachovať dávku dôstojnosti, čiže nebyť fotení ako opice pri každom zastavení sa autobusu s cudzincami. Pochopiteľné.

SkryťVypnúť reklamu

 „Ja som sklamaný,“ hovoril Dodo po prehliadke továrne. „Vždy som si myslel, že cigary šúľajú zvodné černošky na stehnách...“ Juraj, náš sprievodca nám potvrdil, že áno, toto klišé pretrváva v mysliach ľudí a takmer vždy dostane otázku, prečo to tak nie je. V čase našej návštevy v továrni pracovala asi tretina ľudí. V priestrannej hale bez zasklenných okien veselo poletovali vrabce a okrem ich štebotu ticho v hale prerušovali iba mechaické pohyby cigarošúľačov. Sedeli v dlhých drevených laviciach. Viac mužov ako žien. Šikovne kládli vysušené a zhnednuté tabakové listy vrstvu po vrstve na seba, potom to rýchlo zrolovali, na stole, nie na stehnách!, odcvakli nerovnosti na koncoch, pridali kvalitný tabakový „hodvábny“ list čiže hornú obalovú vrstvu a šup do formy, kde cigara naberie správny guľatý valcovitý tvar. Výrobok potom putuje do veľkého lisu, lebo hoci má tabak svoju mastnotu a lepí sa, bez zlisovania by cigary mali tendenciu roztvárať sa. Kovové manuálne lisy v tejto továrni istotne pamätajú začiatok 20. storočia, ale svoju funkciu dobre plnia. „To ale ešte nie je všetko,“ vysvetľoval nám Aristid, „dozorca“ nášho zájazdu, „lebo cigary po vyhotovení a pred vybaveném papierovým pásikom a zabalením treba správne roztriediť, čo je umenie.“ Určite, lebo tí, čo si zakúpia balík cigár chcú ich mať v rovnakej hrúbke a farbe. Na to majú v továrni špecialistov – na farebné odtiene. Od žltohnedej cez okrovú až po tmavohnedú. Široká škála možností. Balenie je rôzne, od individuálnych kusoviek v krásnych trubičkách až po krabice po 10 či 25 kusov.

 A ktoré havany sú najlepšie ? Lebo existuje 42 rôznych veľkostí a typov kubánskych cigár (tenké, stredné a hrubé pri dĺžka od 100 do 240 mm). Jednoznačne Cohiby, tvrdia znalci. Sú jedinečné v tom, že ich tabak je trikrát podriadený fermentácii v sudoch. Cohiby boli do roku 1982 prístupné iba najvernejšiemu kruhu ľudí okolo Fidela Castra. Dnes sa voľne predávajú a vyvážajú. Avšak všetky kubánske cigary sú v réžii vládneho podniku Cubatabaco. Značky si navzájom nekonkurujú a jednotlivé továrne vyrábajú čo práve treba. U nás na nete som našiel inzerát: „Predám kubánske cigary značky KOHIBA v drevenej krabici (25 kusov) za 7500 Sk.“  To vychádza na 300 Sk za kus. U nás dobrá cena, lebo nájdete aj cigary za 700 či 800 Sk, ale na Kube uff, drahé! Na Kube kúpite krabicu (25 kusov) dobrých cigár od 20 do 70 eur. Odporúča sa kupovať buď v továrni, ak ju navštívite, alebo v špecializovaných obchodoch. Nie je núdza o „dohadzovačov“ cigár na ulici či na plážach Varadera, kde je cena sympaticky nízka, ale nikdy neviete, či tie „Cohiby“ nie sú doplnené banánovými listami...

 A čo miestni? Pre Kubáncov s príjmami okolo 12 eur na mesiac by cigary boli nedostupné a tak režim vyrába tzv. ľudové cigary. Názov už neviem. V balení ako od múky za 1 CUC (cca. 25 Sk) kúpite 25 cigár klasickej hrúbky a dĺžky. Cigara za korunu. No nekúp to! Chutia síce humusácky, ale našinec po príchode domov môže „machrovať.“ A pozor, kubánsky režim dovolí na osobu vyviezť iba 50 cigár. No, ale našinec sa vynájde. Lebo nie všetci kupujú toľko a kto chce viac, poprosí kamarátov o miesto v kufri. A ak sú medzi vami ozajstní fajnšmekri na cigary, tak si zakrúžkujte v kalendári dátum 26. február až 9. marec v roku. To sa vtedy koná Festival haván. V Havane, ako ináč?

 

P.S.

Ale aby sme celkom nesklamali zástancov teórie o stehennošúľanných cigarách, áno, mnohí to aj dodnes takto robia, najmä na vidieku, kde si dopestujú vlastný tabak. My sme videli v tejto činnosti iba muža, stehno „statnej černošky“ nám akosi ušlo...

Jaromír Novak

Jaromír Novak

Bloger 
  • Počet článkov:  145
  •  | 
  • Páči sa:  0x

V 40-tke vraj už človek má mať dosť rozumu a vedieť, čo presne chce. Hmm.. Zoznam autorových rubrík:  Family portraitBELŽIKROmaniaSúkromnéSvet je malý (ale nádherný)

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

276 článkov
SkryťZatvoriť reklamu