V redakcii (je jedno ktorej) sa týždenne nahromadia „tony“ odpadoveho papiera – časopisy, noviny, šmiráky (popísaný papier, ale na opačnej, čistej strane sa dajú robiť poznámky), pozvánky na možné a nemožné akcie, nevyžiadané príspevky, šťažnosti, návrhy, vtipy a pravdaže vlastné rešerše vychádzajúce z lejzrovky. Ja zásadne (zrejme som jediný v podniku) tlačím 10 bodovým písmom, riadkovanie jeden a kým si dám podklady vytlačiť prehodím ich z web-stránky do wordu, kde vydeletujem nepodstatné info. Načo ničiť kancelársky papier zbytočnosťami? Mám istotu, že ročne ušetrím nejaký ten balík papiera. Šľak ma ide trafiť keď vidím ako kolegovia tlačia stohy papierov kvôli niekoľkým informáciám a najmä potom, keď tie papiere (mnohé ani nepreskúmané!) hádžu do koša pod stolom. K odhodeným novinám a zvyškom jedál. „Nedávaj ich tam, len čo potkany v kontajneroch zbytočne kŕmime,“ upozorním občas kolegu či kolegyňu. Niektorí poslúchnu (a nosia mi papiere na moju kopu pri stene), ďalší na to kašlú. Zvysoka. Občas, keď mám pocit, že ma nikto nevidí, alebo keď je málo ľudí naokolo tak tie Á-štvorky a pomuchlané noviny z košov vyberám a dávam ich na moju hŕbu určenú na recyklovanie. Možno ma niektorí majú za úchyla. Neviem. Raz za dva či tri mesiace makulatúru ušetrenú pred spaľovňou (kam oficiálne putujú tony časopisov a novín z redakcie – doteraz neviem prečo) pekne zbalíkujem, previažem a odveziem dcére do škôlky. Za peniaze za starý papier decká dostanú trebárs nové mydlá, tolaeťáky či iné hygienické potreby. A zo starého papieru vznikne nový. Dvojitý úžitok.
Prečo to robím? Pre dobrý pocit zo samého seba. A kvôli presvedčeniu, že každé šetrenie je dobré. Aj to na záchode, kde bežne vypínam svetlo po menej šetrných kolegoch. Aj doma mám tendenciu zbytočne nesvietiť, čo je ale pri malých deťoch dosť ťažké. Priznávam. Ale v niektorých kútoch bytu máme aspoň žiarivky namiesto žiaroviek. Ha!
Sem-tam ma prepadne taká „vnema“ či moje proekologické správanie nie je zbytočné. Otepľovaie klímy či nástup novej doby ľadovej aj tak nezastavím (ale spreyom s freónmi sa radšej vyvarujem). Ale keby sa všetci ľudia správali alibisticky (odo mňa aj tak nič nezáleží!), tak by to s našim svetom bolo ešte horšie. Brniansky sociológ v protikonzumnej knihe Abeceda prosperity spomenul čosi ako Fordov paradox – Ford, americký výrobca áut tvrdil, že vďaka autám budú mať ľudia bližšie k prírode, že rýchlejšie uniknú z mesta na piknik do lona prírody. Dnes vieme, že vďaka autám dostala príroda krutú ranu pod pás. No ale skúste si predstaviť život bez áut... Tiež ho naša rodina hojne využíva. Nič proti autám, ale som rád že niekto vymyslel katalyzátory a menšiu spotrebu a stale čakám, KEDY už niekto konečne vyberie zo sejfu revolučný motor na báze vodíku. A čo sa áut týka, pobavil ma aj britský spisovateľ Ben Elton v knihe Totálny kolaps, keď analyzoval mestskú dopravu z pohľadu mimozemšťanov – totálne neefektívne využité mnohomiestne autá blokujúce ulice veľkomiest. V každom z nich je iba jeden, maximálne dvaja ľudia. Zvyšok priestoru slúži na zbytočnú prepravu vzduchu... A na otravu vzduchu. MHD je z tohto pohľadu účelnejšia.
Nie som ekologický aktivista, aby sme si rozumeli. Nepodporujem akcie Greenpeace (myslím osobnou účasťou), ani do Strany zelených som sa neprihlásil (máme takú na Slovensku vôbec?). Som obyčajný občan, človek-milión, ale myslím si, že aj na drobnostiach záleží. Na malých veciach. Na triedení odpadu (šľak ma die trafiť keď sa dozviem, že smetiari vysypali papierový kontajner do komunálneho odpadu!), na starostlivosti o to, aby smetné koše neboli smutné koše, aby sa zbytočne neplytvalo energiou a vodou a surovinou, na akejkoľvek podpore recyklovateľných materiálov a techník. Dnes som čítal, že britskí eko-aktivisti vyzývajú ľudí na ekologické Vianoce. Radia kupovať pozdravné karty z recyklovateľného papiera. Vypočítali, že iba v Londýne klasické „kartičky“ a baliaci papier na darčeky majú ročne na svedomí okolo 400 stromov. A viac. Radia zbytočne neosvetľovať a ozdobiť stromček radšej ovocím ako umelou hmotou. To aj keď sa vyhodí či zhnije vráti sa do lona prírody. Smiešne? Nie. Sympatické. A múdre. Len neuviedli aký stromček si kúpiť do bytu. Čo sa našej rodiny týka, je mi ľúto, ale lesníci na nás nezarobia.
P.S. Ak tento článok čírou náhodou hodláte vytlačiť (radšej nie), nehádžte ho potom prosím do koša!
