Na bruselskom letisku tesne pred nástupom na pasovú kontrolu visí oznam s upozornením, v ktorých štátoch sa treba mať na pozore pred avian flu. Vtáčou chrípkou. Dobre vedieť, hoci tí, čo si už letenku do týchto štátov kúpili sa zrejme cesty nezrieknu. Ale aspoň vedia, že sa treba mať na pozore. Čo zjesť, dôraz na hygienu a tak... Keď sme vlani boli v Thajsku, manželka mi absolútne zakázala jesť kuracie mäso. A keďže ja morské príšerky nemusím a tie sú tam na každom jedálnom lístku, mal som dosť fádnu stravu...
Ale iné ma zaujíma. Včera večer som pozeral dvojdielny film Pandemic (na TV M pod názvom V zajatí vtáčej chrípky, aj keď o avian flu tam nešlo). Americký film, takže (okrem austrálskeho začiatku) všetko zlo a dobro, hrdinovia a grázli, sa dialo na pôde USA, v multimiliónovom LA. Klasický scenár. Z pár obetí v úvode počet mŕtvych narastie na tisíce a tí správni hrdinovia (aj napriek zápletkam s podsvetím a politikárčeniu) stihnú v správny čas nájsť správnu protilátku a zachrániť zvyšok sveta. Čosi podobné sme už videli aj v Smrtiacej epidémii na variáciu eboly z roku 1995 s Dustinom Hoffmanom. V oveľa emotívnejšom a dramatickejšom podaní. Ďalší film o smrteľnom víruse, The Patriot, bol aj s action hero Stevanom Seagalom a aj tam dokázali nájsť protilátku. Ako ináč? Filmoví diváci by boli sklamaní, keby takéto filmy nezhappyendovali. Podobných hrozivo-epidemickynaladených filmov je dosť. A nielen amerických, lebo si spomínam aj na juhoslovanský film Variola Vera z roku 1982. Tiež hrozivé...
Občas mám podozrenie, že v Amerike sa podobné snímky točia zámerne, možno po dohode s „vyššou mocou.” Prečo? Preto, ABY BOLI ĽUDIA PRIPRAVENÍ!!! Verejná mienka. Až to raz naozaj príde. Aby to nebol až taký šok z neznámeho! Kino a TV ako súčasť mediálnej a mienkotvornej sféry má obrovský dosah na naše vedomie. A podvedomie! To nikto nepoprie. Je to však iba môj súkromný názor, ničím nepodložený a viem, že mnohí ho zaradíte do „šuflíka” konšpiračných teórií. Ale čo ak predsa?
Zaujímalo by ma však, nakoľko sme naozaj pripravení na hrozby zajtrajška? Kód H5N1, pod ktorým nás straší vtáčia chrípka je už realitou a to, že v Európe naň zomreli iba 4 ľudia (viď stránku http://www.vtaciachripka.sk) v roku 2005, nás nemôže upokojiť. Bolo to tuším v Turecku. Nemôže nás to upokojiť, lebo svet je dnes globálna dedina a tak ako to bolo uvedené aj v niektorých katastrofických filmoch, lietadlom sa vírus v priebehu hodín dostane z jedného kúta sveta do druhého. Ne-kon-tro-lo-va-teľ-ne! Dnes sa pri lietaní viac bojíme hrozieb terorizmu, čo má svoju logiku, ale možno príde doba, keď nám pred nastúpením do lietadla odoberú vzorky krvi, alebo slín či moču. A možno iba postačí nasnímať sietnicu oka... Podľa toho, aká vyspelá bude v danom momente lekárska examinačná technológia. Momentálne je to nepredstaviteľné. Vyzerá to na brutál zásah do súkromia, ľudských práv a znie to odstrašujúco prebyrokratizovane a draho. Kto by to všetko platil? A kto a na ako dlho by archivoval odobraté vzorky pasažierov? Táto, zatiaľ iba moja sci-fi predstava, je však raz veľmi možná. Až hrozba pandémie prenikne z vedeckých publikácií a plátna kín na terminály letísk. Je to tak nemožné? Nemyslím si. Bojím sa opaku.
A preto sa opäť pýtam, iba tak laicky a neadresne, či sme na takéto scenáre vôbec pripravení? Napríklad u nás doma. Na národnej úrovni. Bojím sa či pri opakovaných pokusoch o reformu zdravotníctva, niekto kompetentný (vláda) myslel aj na čosi ako akčný plán v prípade pandémie. Ak nás zasiahne. Či máme platné scenáre na rýchlu mobilizáciu lekárov a zdravotného personálu a ich vyškolenie v tomto smere, na zaistenie adekvátnych karanténnych podmienok pre tisíce infikovaných (miesto, prístroje, personál) a kvalitnú ostrahu takéhoto miesta, na potrebné materiálne vybavenie a vedecko-výskumné centrá, ktoré by hľadali povestnú protilátku. Určite by to nebolo ako vo filme, bojím sa, že by to bolo horšie. Zdĺhavejšie a namáhavejšie.
„Máme dobrých epidemiológov a uspokojivú sieť laboratórií. V porovnaní so svetom sme na slušnej úrovni,“ povedal mi v roku 2004 virológ MUDr. Július Rajčáni (ŽIVOT 5/2004), čím sčasti odpovedal na horeuvedené otázky. Keď som sa ho pýtal, či sú neznáme vírusy ktoré nás na prahu blízkej budúcnosti môžu zabiť, povedal: „Ja by som to až tak nedramatizoval... Nebezpečenstvo je stále prítomné, ale nemusíme podliehať panike. Na druhej strane však treba myslieť na to, že čosi také je možné a musíme byť pripravení.“ V rámci rozhovoru uviedol, že „posledná celosvetová epidémia chrípky bola pred 30 rokmi a je už ‹načase›, aby na nás zaútočilo čosi nové a zákerné...“ To ako postreh odborníka. Išlo o vírus Hong Kong. Koncom šesťdesiatych rokov, keď ochorela miliarda ľudí. Vtedy až štvrtina ľudstva! Americkí experti Richard Webby a Robert Webster už pred 5 rokmi vystríhali ľudstvo: „Je iba otázkou času, kým neznáma choroba zaútočí na nepripravený svet.“ Hrozivá predstava. Nemusí to pravdaže dopadnúť ako vo sci-fi filme 12 opíc, kde ani superhrdina Bruce Willis nezachránil svet, alebo vo filme O 28 dní, kde vírus zmenil ľudí na zombie. Netreba hneď myslieť iba na „exotické“ vírusy. Stačí, že najznámejším vírusovým modelom je chrípka. A tá môže kedykoľvek zmutovať do nám neznámych a nezvládnuteľných foriem. A navodiť scenáre, ktoré ani Hollywood nepredpokladá. Možno som už trápny s tými otázkami, ale: Sme pripravení?
