„Kohože sa týka // moja poetika?“ napísal v jednej zo svojich básní Imrich Fuhl, slovenský básnik z Maďarska. Bolo to už dávno, nejakých 18 rokov dozadu, keď zopár mladých Slovákov z Rumunska navštívilo čitateľský tábor organizovaný mladými Slovákmi z Maďarska. Pekná akcia, aj nejaké básne tam odzneli, aj sme čosi (viac) popili, ako to už býva, a možno vďaka tejto rozjarenej nálade sme pri odchode zo Sződligetu (kde sa akcia konala) nechali Imrovi a spol dokaz: „Kohože sa týka // moja erotika?“ Ach jaj, boli sme mladí, najmä vekom, a o tej erotike vtedy viac snívali ako sa jej venovali. Ale odvtedy ma toto heslo verne sprevádza (veď čo je moje, to je moje!). Aj napriek tomu, že moje telesné hodiny neúprosne tik-tak-tikajú.
Erotika ako umenie sa datuje od pradávnych čias a dodnes je jedným z obľúbených foriem umeleckého vyjadrenia. Aj napriek tomu, že všadeprítomnosť a ľahkodostupnosť nahých tiel (telka, časopisy, internet) pozmenili a ovplyvnili podstatu erotiky ako takej.
„Pre ženu nie je nič erotickejšie ako byť chápaná,“ povedala americká feministka a umelecká kritička Molly Haskell(ová). No dobre, súhlas, ale čo my muži??? Čo je pre nás najerotickejšie? Narúžované našpúlené pery? Bezpodprsenkové tričko? Spodné prádlo? Podväzky? Tangáče pod voľne spustenými bedráčmi? U koho ako... A kedy... Myslím si však, že najerotickejšia je predstava! Prísľub možného... To, čo má navždy zostať skryté (toto jej zas z jednej mojej básne). To, čo len tušíme. S iskrou v očiach. Asi tak nejak. V súlade s tým, čo raz múdro riekla čílska spisovateľka Isabel Allende(ová): „Erotika používa pierko, pornografia pracuje s celou sliepkou.“ Myslela to obrazne. Tú sliepku, pravdaže. Hoci, no, veď vieme... Že? Ale má pravdu. Ide o to šteklenie! Jemné. Niekde v nás, vo vnútri. Mysle.
Iný názor dovolím(e) opäť žene, ale s veeeľkou rezervou zo strany nás chlapov. Lebo ide o radikálnu americkú feministku, Andreu Dworkin(ovú): „Erotika je jednoducho pornografiou vyššej triedy; lepšie vyrobená, lepšie skoncipovaná, lepšie zrealizovaná, lepšie zabalená, určená pre lepšiu triedu zákazníkov.“ Hmm, neviem, neviem... Lebo myslím si, že z erotiky ako javu, reálneho zo života, sa môže tešiť príslušník každej triedy. Naprieč celou históriou. Za erotikou nemusíme ísť iba do drahého kankánového Moulin Rouge, čítať (a chápať) Kámasútru, chodiť na prestížne módne prehliadky sporo odetých čajočiek či vernisáže aktov známych maliarov. A podobne. Veď niekedy (vlastne často) je erotický už samotný úsmev! Nejednej ženy a dievčiny. Či žmurknutie okom alebo vzájomná konverzácia, juj! A ako sa píše v mnohých príručkách z tejto oblasti, nič nie je erotickejšie ako bozk! Cmuk!
Príroda nám našťastie s pribúdaním vrások neubrala zmysel pre zmyselnosť. Erotika ako jav a stav mysle nás väčšinou sprevádza až do staroby. Lebo erotika (nech si feministky hovoria čo chcú) je aj o kráse a krása zjemňuje náš stav bytia. Naše životy. Takže v tomto smere som spokojný. Nech si môj telesný budík robí tik-tak koľko chce. Verím, že ešte aj v hlbokej starobe ma poteší náznak toho, čo sa skryté núka mojim predstavám.
A dovtedy by som rád súhlasil s názorom Glorie Steinem(ovej), slávnej americkej feministky, zakladateľky časopisu Ms., novinárky a obhajovateľky ženských práv, ktorá o erotike riekla toto: „Pornografia je o dominancii. Erotika je o vzájomnosti.“ Áno. A to, tá vzájomnosť, je na celej veci to najkrajšie. Lebo aj o erotiku sa dá deliť. A je fajn, ak máte s kým. Tak. Tik-tak, tik-tak...
