Nie som prvý, ktorý bloguje o Bangkoku. Našťastie už aj pre Slovákov je toto mesto dostupné a nie je nič nevšedné stretnúť v desaťmiliónovej metropole Thajska našincov. Hlavne v okolí „turistickej magistrály“ Khao San Road, v srdci starého mesta Ratanakosin. Na Khao San a vo vedľajších uličkách sa stretávajú všetci turisti sveta. Vedia, že tam nájdu lacné bývanie (od 700 bahtov) a lacné internetové kaviarne aj s možnosťou lacného telefonovania domov. Ale pozor, Slovensko v zozname „overseas call“ net-pubov väčšinou nie je. Turisti vedia, že sa tu kedykoľvek najedia a napijú, sú tam na každom kroku cestovné kancelárie a agentúry ponúkajúce výlety kdeokoľvek v Thajsku a predávajúce víza do Kambodže, Laosu a okolitých krajín. Na Khao San Road kúpite suveníry a rôzne atrakcie, ale aj tenisky, šľapky (myslím obuv, ale ani to druhé nie je vylúčené), rifle, košele či novú kabelku. Khao San to sú reštaurácie, bary a non-stop obchodíky, ale hlavne ľudia, ľudia, ľudia – z celého sveta -, pomedzi ktorých sa predierajú motorky, tuk-tuky, taxíky a všadeprítomné štvorkolesové mobilné pulty s jedlom.chladeným ovocím a občerstvením.
Hneď po zistení, že v tomto meste je viac ľudí ako mravcov, sme s Majkou skonštatovali, že tu ktokoľvek, kdekoľvek a hlavne kedykoľvek varí. Bangkok jedáva na ulici. O poldruhej v noci sú ulice ešte plné a vône kuracích krídeliek, fašírok, klobásiek, pečených rýb a krabov vás prenasleduje na každom kroku. Do toho sa mieša aróma štipľavo-neznámych omáčok a zvuk vyprážaných vajíčok na pelchu, ktoré skombinované s miestnymi „nudlami“ na dvesto spôsobov a miestnou zeleninou výborne chutia. Našinec ťažko odoláva všetkým tých chutiam a vôňam, aspoň zo začiatku, ale keďže každému vidieť do hrnca, neraz vás chuť zájde. My sme sa neodvážili ochutnať mnohé veci, najmä ich polievky, ktoré domáci s chuťou pojedali všade na ulici, nás držali v strehu. O šiestej ráno, keď sme čakali na minibus, ktorý nás mal zobrať na výlet, ženičky už veselo vykladali nudle na mobilné jedálenské pulty a vysmážali vajíčka. Toto mesto naozaj nespí…
Keď ste v Bangkoku, je hriechom nenavštíviť tunajšie hlavné atrakcie, najmä waty, čiže budhistické kláštory. Na Wat Phra Kaew si vyčleňte aspoň pol dňa. Malého Smaragdového Budhu uvidíte iba z diaľky, ale celý tento komplex, s farebnými a pozlátenými stúpami, pestrými sochami diablov, kráľovskými palácmi a stenami pomaľovanými výjavmi z Rámajány, stojí za obdiv. Viac pokoja je v neďalekom Wat Po, kde bola prvá thajská univerzita a kde sú vraj najlepšie thajské masáže na svete. V tomto kláštore je najväčšia socha ležiaceho Budhu na svete. Nesutočná, impozantná, fascinujúca. Momentálne však obložená lešením kvôli rekonštrukcii. Trochu od ruky, neďaleko hlavnej železničnej stanice Hua Lamphong je Wat Trimit, kláštor nepochopiteľne obostavaný nízkymi panelákmi, až ho musíte hľadať. Večný pokoj tam okolo seba sála trojmetrová socha Zlatého Budhu. Celá, celučičká zo zlata! Nikto nevie koľko rokov bola obložená šedou štukovou omietkou (kvôli zlodejom pri prevoze), ale pred 40 rokmi ju niekto náhodou poškodil a spod štuku sa na úžas všetkých zablyslo zlato. Watov je v Bangkoku veľa, turisti nemajú šancu ich všetky vidieť. Okrem nich sú tu aj iné atrakcie – múzeum kráľovských lodí (skôr dlhých riečnych člnov), ku ktorému je po súši veľmi komplikovaná cesta počas ktorej vidíte „domorodcom“ rovno do kuchyne a spálne. Na druhej strane rieky Chao Phraya tróni najvyyšia stúpa, tzv. Temple of Dawn. To, čo okrem oltárikov a sošiek Budhu nikde nechýba sú obrazy v nadživotnej veľkosti kráľa Rámu IX. a jeho manželky kráľovnej Sirikit. Kult osobnosti či prejav obdivu? V Thajsku sa na adresu kráľovskej rodiny nežartuje.
Ak ste prišli do Bangkoku lacno nakúpiť, ste na správnom mieste. Najväčšou výzvou je Čínska štvrť, kde vraj dostať všetko na svete, mňa však pobehovanie pomedzi staré gramofóny, rozbité bicykle či hodinky, hračky a stánky s korením nenadchlo. Najväčšie blšie trhy na svete sú v Bangkoku, na severe mesta v Chatuchak Park. Šesťtisíc stánkov a dvakrát toľko stánkarov čaká na turistov a ich peňaženky v sobotu a nedeľu. Dobrá rada: vyjednávajte, vyjednávajte a vyjednávajte! Nie všetci miestni vedia po anglicky, skôr naopak, ale univerzálnym jazykom je kalkulačka. Oni uvedú svoju cenu, vy musíte naťukať aspoň o polovičku menej a potom sa uvidí. Vždy sa dá dohodnúť na lepšej cene! A ak chcete MP3, MP4, digitálne foťáky či notebook (všetko made in Hongkong), choďte na Pantip Plaza, kde je šesťposchodový obchoďák pretekajúci elektronikou a ľuďmi, ktorí vám radi predajú čokoľvek. MP3 za 40 USD? No problem!
Medzi ďalšie atrakcie mesta, tie najmodernejšíe patrí Bayioke Tower II., najvyššia budova v Thajsku, asi 300 metrov. Výťahom sa odveziete na 83 poschodie, potom ešte pár schodov a ste na točiacej sa plošine, odkiaľ máte ako na dlani mesto, ktoré siaha až za obzor. My sme tam boli večer a všetky tie svetlá, diaľnice a reklamy podo mnou, mi pripomínali filmy science-fiction o mestách budúcnosti.
A ešte pár dobrých rád ohľadom dopravy. Taxíky sú najdrahšie, hoci všetky majú klímu. Ani jeden šofér nezapína taxameter, musíte sa vopred dohodnúť na cene (centrum-letisko od 300 do 400 bahtov). Podobne aj so šoférmi tuk-tukov, ktorí vedia vypýtať aj 150 bahtov za jazdu, viac ako 50 sme im však nikdy nedali. Pozor, ak vám tuk-tukár povie, že chce od vás iba 20 bahtov, ale musíte sa zastaviť v istom obchode. On za to dostane kupón na naftu a vám budú vnucovať šperky, textil a iný tovar. Vždy treba povedať, že sa náhlite, prípadne si nájsť inú „taximotorku.“ Ideálne je, ak si zistíte trasy autobusov po meste. Najlacnejšia doprava! V buse bez klímy je iba 6 bahtov na osobu (platí sa v autobuse), v tom klimatizovanom 12 bahtov. Lacná je aj doprava loďami po rieke – 10 bahtov.
Bangkok ma v mnohom šokoval a to som nebol ani vo vykričanej štvrti Pattpong, kde sú dievčenské bary a v nich devy strieľajúce na terč šípkami a guličkami nemennovanou (dolnou) časťou tela. Šokovali ma všade ležiaci psi, ktorým však v súlade s vierou v reinkarnáciu nikto z miestnych ľudí neubližuje (čo ak sa v budúcom živote narodia ako pes?) alebo kontrast medzi bohatstvom a chudobou. Len pár metrov od moderných finančných mrakodrapov nájdete chatrče na koloch na kanáli, ktorí ešte nestihli zasypať. S príchodom večera chodníky a schody okupujú žobravé mamičky so spiacimi deťmi na rukách. Naťahujú plastové poháre, ale nie sú agresívne. Neviem čo si o nich myslieť a nikdy sa nedozviemn čo si ony myslia napríklad o juhokórejských slečnách, ktoré prekračujú ich vystreté nohy a ktoré si na Khao San nechali urobiť dredy a tetovanie a z večerného nákupu pri Bayioke Tower sa vracajú spokojné s napodobeninou kabelky Louis Vuitton (originál od 1000 USD), za ktorú dali iba 60 dolárov.
