Nedávno mi to blyslo mysľou (ha, aký rým!), keď Majka ráno, už hotovo oblečená, držala v ruke dve kabelky a odhadovala ktorá z nich sa jej viac hodí k dnešnej kombinácii ošatenia. Naše mamy a staré mamy takýto problem asi nemali, napadlo ma. A ani nerozmýšľali ako skombinovať svoj šatník tak, aby každý deň mali na sebe niečo iné. Povedať jej to nahlas? Nie, prečo rozladiť človeka hneď zrána, že? Na to má v zamestnaní šéfa a ďalšie osoby...
Ale táto myšlienka sa do mojej mysle zavŕtala ako drzý červ a pristihol som sa, že občas porovnávam svoj (a náš) život so životom našich predkov. Nemusím zachádzať až tak ďaleko ako Fulghum, ktorý sa zamýšľal nad svojimi vikinskými koreňmi a dospel k úsudku, že jedinou zábavou a potešením Vikingov (keď nedobýjali a nelúpili) bolo ťažko robiť a potom sa opiť lacnou variantou piva a zaspať doma v teple medzi ošípanými. Noci na severe bývajú chladné. A depresívne.
Naši slovenskí predkovia mali malé domčeky, ktoré vykurovali biologicky. Vlastným teplom – bolo ich veľa, okienka malé, ani kúriť nebolo treba. A duchny boli teplé, z pravého peria. Alergia ešte nepatrila medzi civilizačné choroby. Ak ste nikedy navštívili skanzen a pozorne počúvali výklad sprievodcu, viete o čom hovorím.
Pamätám sa, že mňa pri tomto výklade zarazil totálny nedostatok súkromia. V prednej chyži rodičia (prípadne menšie deti), uprostred kuchyňa so sporákom a pecou a v zadnej chyži mladá rodina s ostatnými súrodencami a malými deťami. Kedy a kde sa milovali? – napadlo ma. Nuž, asi vonku, na poli. Alebo v lese. Keď boli sami. Nie nadarmo vznikli pesničky o sene a aj porekadlo, že ináč vonia seno koňon a ináč zaľúbencom… To, čo sa nám zdá romantické (a možno aj nepohodlné) bolo pre nich nevyhnutnosťou.
Vtedajšie mladé vydaté ženy možno hodnotili leto podľa toho, či sa im podarilo otehotnieť (pôrod na jar bol vítaný, lebo do leta, keď začali práce na poli, batoľa už bolo životaschopnejšie). Dnes niektoré mladé ženy hodnotia leto podľa kvality výpredajov. A dovolenky, ak bola. A ak bola vydarená, možno aj to otehotnenie pride… Vtedy uchovať si „vienok zelený“ bola vzácna vec a prespať sa hanbou. Dnes mládež s radosťou razí heslo žiadna panna k maturite a slobodné mamičky sú v móde. Ale na druhej strane vtedy máloktorá deva mohla snívať o naplnení svojej lásky k vyvolenému jej srdca, keď prednejší pre jej rodičov bol „ten, čo groše má.“ Aby som citoval jedného z našich klasikov. Snáď si klasici všetko nevymysleli… Dnešné slečny v tomto majú oveľa, oveľa voľnejšiu ruku (so všetkými následkami), čo je zrejme dobré, lebo žijeme v dobe slobodného rozhodovania. A som rád, že tie vydaté si dnes nemusia skrývať vlasy pod čepcom. O to radšej experimentujú so strihom, farbou, melírom, kučierkami, kulmou, žehličkou a čojaviemčím ešte. A my chlapi si s radosťou hovoríme, že to robia iba kvôli nám.
Dnešné ženy majú aj pestrejší výber možností, ako iba pracovať na poli, dojiť kravičku, prať na potoku, žehliť a neotráviť sa pritom, robiť a rodiť deti a trápiť sa tým, že po vydaji mladosť definitívne skončila. Kde by chyrovali vtedy o spoločnej rodinnej dovolenke, škôlke, uplatnení podľa vlastného uváženia, vzdelávaní sa a samostatnosti?
A čo my chlapi? V minulosti sme mali tiež jasne nalinkovaný život – oženiť sa, splodiť deti, pracovať až do zodretia lakťov, v nedeľu do kostola (povinne oholení) a potom do krčmy, kde sa okrem ožratia dala vybiť zlosť vybitím zubov susedovi. No! Veď krčma bola jedinou zábavou v dedine. A ženy tam nesmeli. Nepatrilo sa to. Možno to mnohým mužom vyhovuje, ale ja, ktorý sa do podobnej ustanovizne nejdem sťať pod obraz boží, si rád pri posedení nad pohárikom popozerám návštevníčky. Patrí to k spríjemneniu večera, no nie?
Ak by ma stroj času preniesol o niekoľko storočí späť, určite by som bol frustrovaný. Sloboda názoru? Zabudnite. To, čo povedal gazda alebo odkázal veľkomožný bolo sväté! Voľný pohyb osôb? Kdeže. Koľkí za život ani za roh susednej dediny nenakukli! Ak mali to šťastie a nešli bojovať cez polku Európy. Nie všetci Slováci drôtovali po svete… Voľný čas a zábava? Krčma s lacnou pálenkou, sem-tam tancovačka pre mladých (za dozoru tých starších), v lete mapovanie voľných senníkov (tí slobodní) a v zime po večeroch zistiť na ktoré páračky chodí najviac žien bez čepca. Vzdelávanie sa? Nebolo peňazí a ak niektorá rodina na štúdiá našporila, tak málokedy pre všetky deti.
Veru, nič vábivé z hľadiska dnešnej generácie. Ale som si istý, že naši predkovia mali bližšie k sebe. Akosi sa viac chápali, často sa stretávali, pomáhali si a vnímali sa, pričom ľudskosť bola taká samozrejmá... Vždy keď o tejto téme rozjímam, myšlienky na našich predkov (v ktorejkoľvek dobe!) a aj rodičov ma napĺňajú pokorou. Žili oveľa, oveľa ťažšie ako my, trpeli a mnohokrát boli bezmocní voči poníženiu, ale nevzdávali sa. Akousi úpornosťou divokého viniča sa vinuli stáročiami, zrejme vždy poháňaní vierou, že raz bude lepšie, že keď oni, možno ich deti.
Rád by som im odkázal, že JE lepšie. V mnohých smeroch. Kto to nevidí a necíti je krátkozraký, hlúpy alebo mu chýba pokora. Politika, ekonomika, vláda, dane? Áno, chápem, ale kým sa vám kvôli tomu začne otvárať nožík vo vrecku, skúste sa preniesť s Fulghumom o niekoľko storočí dozadu. Je to múdry muž.
