Vtedy, bolo to asi v roku 1995, som napísal úvodník do denníka kde som pracoval na tému troch Š – nebolo to však o mužoch ale akési spodobenie Slovenska ako krajiny a jej (ne)pripravenosti na vstup do EÚ. Ak ste ešte nezabudli, v tom období Slovensko nebolo politicky celkom „chic,“ nemalo ani dostatok „cheques“ aby si dovolilo ignorovať eurovrenie okolo seba a jediné, v čom sme boli dobrí boli tie „choques.“ Avšak také šoky, ďakujem, neprosím!
O čom to vlastne je? Tie tri Š. O nás, o mužoch. Akí by sme mali byť, aby sme zaujali. Vysvetlenie nájdete aj na nete, trebárs po španielsky: „Que Seja Chic, De Choque e de Cheque.“ Portugalčina to ešte lepšie vystihuje. Muži s troma Š sú tí, ktorí: „Sou Chic, tenho Cheques e causo Choque!“ Čiže aby sme boli tí správni, musíme byť šik, čo znamená elegantní, nahodení, zladení a pravdaže aj so spôsobmi. Kým druhá požiadavka je dosť zmätočná, teda že máme spôsobovať dámam šok (čo asi znamená zaujať, prekvapiť, byť originálni, jedineční a svojskí), tretia je celkom jasná: musíme mať šek. Pravdaže, krytý.
No zbohom! Doteraz presne neviem čo znamená u dievčat klasické „mať všetkých päť pé“ a aha ho, tu sú mužské tri eš.
Keďže patrím do veľkej množiny mužov ktorí sa tými eškami akosi netrápia a stále zostávajú samymi sebou, môžem len hádať, či horeuvedené kritériá sú naozaj aktuálne. Trebárs u nás. Na Slovensku. Prezraďte dámy. Odhaľte pravdu!
Zrejme, ako kde. Ak chce muž uloviť krásku z "vyššej ligy", z high society, alebo babu aspoň sa tam vyskytujúcu a pretŕčajúcu, zrejme musí mať nejaké tie šeky. Zásluhou ktorých dokáže byť šik, aspoň čo sa drahého zovňajšku a vizáže týka a tiež dokáže pipinky šokovať. Či už drahým autom, dovolenkou alebo neštandardným bytom. Tak nejak. Rozprával mi jeden známy z Bukurešti, že na tamojších „lepších diskotékach“ si krásky ostro všímajú, aké auto ste zaparkovali pred budovou, značku vašich kožených topánok a slnečných okuliarov a cenu za objednané kokteily a až potom „príde na rad duša.“ Ak teda vôbec. To pravdaže neplatí iba tam, muži s troma Š sú pre nezadané ženy s vyššími spoločenskými ambíciami žiadaným artiklom od New Yorku po Tokio. Ak poznáte výraz metrosexuál a videli ste film alebo čítali knihu Diabol nosí Pradu pochopíte, že v istých kruhoch sú muži priam závislí od toho, aby dobre a správne vyzerali, jedli, voňali, hovorili a správali sa. Aby boli IN, hoci hranice toho IN nikdy nie sú presne známe a zadefinované. Podobne sú na tom aj ženy, ale u žien nám akási márnivosť navyše pripadá celkom prirodzená.
Našťastie pre nás väčšinových mužov a pre rovnováhu sveta nie je presne zadefinované ani to šik a ani to šok. Šeky teraz nechajme stranou. Našťastie sú ešte slečny a dámy, pre ktoré je šik aj to, keď im ich milý napíše báseň a šokom trebárs to, že ich nápadník kúpi kyticu ich matke alebo nájde vďačnú tému na rozhovor s ich otcom. Šik môže byť aj banálny zmysel pre romantiku a šok, že ON má pochopenie pre vaše trable v práci/rodine/škole alebo nezabudol dátum vašich narodenín... Sú „cicuš,“ ktoré považujú za celkom šik ak ich frajer dokáže urobiť chutné raňajky či večeru bez toho aby štyrikrát volal mame a ďalšie zas príjemne šokuje skutočnosť, že ich „macko“ pravidelne daruje krv či po večeroch namiesto krčmy skúša trebárs amatérske divadlo. A podobne.
A to je dobre! Že aj my obyčajní muži (keď chceme) vieme šokovať a byť šik. Najmä keď vieme, že vedľa nás je žieňa, ktoré si na tie šeky až tak nepotrpí. Snáď...
Ľudská tvorivosť je nekonečná. Francúzi o šek-šik-šok zložili dokonca aj pesničku, ale mňa zaujalo to, že k trom pôvodným Š dokázali s kúskom irónie pridať aj štvrté a vznikla veta, ktorá ako uznáte, má čosi do seba: “Chaque chèque chic choque.“ Šak-šek-šik-šok. Každý šik šek šokuje. Tak veru.
