Do tejto viac pop a menej rock súťaže, ktorá sa koná raz za rok, som sa zamiloval ako tínejdžer a to vďaka juhoslovanskej televízii. Mimochodom Juhoslávia (vtedy ešte celá) sa ako jediná krajina zo soc-bloku zúčastňovala Eurovízie, ktorá okrem iného dala rozlet aj skupine ABBA (Waterloo) alebo speváčke Celine Dion. A Juhoslovania dokázali Európu zaujať. Najďalej sa dostal ich spevák Danilo s pesničkou Džuli (preložená aj do angličtiny). Vždy som sa dlho vopred tešil na nový ročník, vybral som si svojich favoritov a počas napínavého udeľovania bodov (každá krajina, ktorá kandidovala svojho účastníka udeľovala body ostatnýcm krajinám, ale nie sebe) som sa tešil alebo hneval podľa toho, ako sa ich šance vyvíjali.
Po politických zmenách sa dvakrát alebo trikrát na súťaž prihlásilo aj Slovensko (skupina Elán nepostúpila do finále s Amnestiou na neveru. Marcel Palonder neoslnil a tretia bola nejaká speváčka, taktiež bez výrazného úspechu). Česi sa tuším ani nepokúšali prihlásiť sa do tejto najstaršej celoeurópskej súťaže a prehliadky hudobnej a textovej tvorivosti. V posledných rokoch už ani Slováci nie a to vraj z celkom pragmatických dôvodov. Nie sú peniaze. Prihláška na súťaž čosi stojí a náklady na vyslanie speváka či speváčky (alebo kapely) s celým tímom ľudí sú tiež nemalé. Pre STV, ako najlogickejší partner pre organizátorov Eurovízie je to vraj priveľké sústo. Možno teraz, keď sa im podarilo objaviť Cmorika bude väčšia istota, že Slovensko (ak by sa predsa prihlásilo a dosrtalos a do finale) pri udeľovaní bodov nezostane na posledných priečkach. Posledné krajiny, s najmenším počtom bodov na budúci rok zo súťaže vypadávajú. Tohto roku nesúťažili Taliani, Portugalci, Poliaci, Rakúšania, Estónci, Srbi, Cyperčania a ani Maďari. Tradiční súťažiaci.
Eurovízia, ročník 2006 sa skončila asi pred hodinou, rockoví monštri z Fínska už asi odložili hrôzostrašné masky z tváre a ako sa na Fínov patrí poriadne oslavujú. Tohto roku som si sám pre seba vybral desať favoritov, z toho trojicu naj. Môj tip nevyšiel, s „príšerami“ z Fínska som nerátal. Ich štýl niečo ako česká kapela Kabát. Takže dá sa. Držal som pravdaže palce môjmu želiezku v ohni, účastníkovi z Rumunska. Vlani Rumuni poriadne prekvapili, keď ich speváčka bolo istý čas aj na prvom mieste, potom skončila na štvrtom. Aj tohto roku Mihai Traistariu, ktorému hovoria Mariah Carey v mužskom vydaní, lebo zaspieva päť oktáv získal peknú štvrtú pozíciu. Nesklamal ma ani bosniansky spevák Hari Mata Hari, ktorého tvorbu poznám ešte z 80. rokov (tretie miesto). Fandil som mu aj preto, lebo ako jeden z mála účinkujúcich spieval v rodbnom jazyku a nie po anglicky. Dnes to už pravidlá súťaže dovoľujú. Tú angličtinu. V osemdesiatych rokoch boli skôr v móde menšinové jazyky či rôzne dialekty (retorománčina, západolitovský dialect strazdas, korzičtina, bretónsky dialect) a v roku 2003 Belgičania dokonca získali druhé miesto s pesničkou naspeivanou v vymyslenom jazyku. Ale angličtina predsa len valcuje. Súťažiaci sa nádejjaú, že budú pochopiteľnejší v zahraničí a získajú viac bodov.
Ešte som teraz fandil Litovčanom, ktorí si urobili čarokrásnu prču zo súťaže, keď sa prihlásili s vtiupnou pesničkou (We are the winners in eurovision), klasickým chytľavým popíkom ma za srdce chytila švédska účastníčka a netradičnou inscenáciou zas arménsky kandidát. Arménsko vôbec po prvýkrát súťažilo na Eurovízii a ihneď zaujalo.
Ináč to bola zároveň aj prehliadka sexi šatičiek, odhalených krásnych nôh a spodnej bielizne (občas), lebo speváčky dobre vedia, že sexepíl je sakramentsky dôležitý. A aha ho, zvíťazili nesexepílové rockové monštrá… A tohto roku mnohí súťažiaci vsadili aj na premyslenú choreografiu a rôzne inscenácie, ale aj tu platí, že menej je niekedy viac.
A ešte k systému bodovania. Najnovšie sa boduje esemeskami. Vox populi, vox dei. V každej krajine, ktorá prihlási svojich kandidátov (aj keď sa nakoniec nedostali do finále) majú diváci desať minút na telefonovanie alebo esemeskovanie, aby podporili svojho favorita. Hlasy sa percentuálne zrátajú a každá krajina potom oznamuje, ktorým iným krajinám koľko bodov pridelila. Takže je to vôľa ľudu. A aj to vidieť. Každý rok, lebo do konečného rebríčka víťazov hovoria veci ako: susedské vzťahy, silná diaspóra v zahraničí, spoločné väzby medzi štátmi. Tak ako sa navzájom podporujú škandinávske krajiny, najviac bodov si recipročne priznávajú aj balkánske krajiny (napr. ex-Juhoslávia) a štáty kedysi patriace do ZSSR, Grécko vždy podporí Cyprus a naopak. Bratské krajiny Moldavsko a Rumunsko tiež na seba nezabúdajú. Bodov bude mať vždy dosť aj Turecko, lebo silná turecká menšina z Nemecka, Švajčiarska či Švédska sa esemeskami postará, aby speváci z ich pôvodnej krajiny neodišli z hanbou. Tohto roku vďaka početnej diaspóre cenné body získalo aj Rumunsko (zo Španielska, Portugalska a Švajčiarska). Ale aj napriek tomu,
A len tak na záver, hoci viem, že Eurovízia má veľa nepriaznivcov a kritikov, chcem dodať, že dnes večer (vlastne včera, už je noc) to bol pre mňa pekný zážitok (až na Las Ketchup, ktoré sklamali naplno) a polovička z mojich favoritov získala popredné miesta, predsa mi čosi chýbalo. Možnosť, že som nemohol hlasovať aj ja, tu zo Slovenska. Že počas oznamovamia bodov z obrazovky nezaznelo „Hello Athens, Bratislava calling, Good Evening…“ Aj my máme usmievavých moderátorov (a možno niektorí/é vedia aj po anglicky) a aj my máme talentovaných spevákov a dobrých skladateľov. Alebo nie?
Neviem, možno na rok vo Fínsku (víťaz súťaže usporiaduva ďalší ročník) pribudne aj naše želiezko do ohňa. Mňa ako starého fanúšika tejto súťaže by to potešilo...
