Zuzana Lehoczká, rodená Cernáková možno ešte dnes ráno myslela na to, že už iba o niekoľko týždňov, v septembri, sa zvíta so svojimi blízkymi. Nadlak, mestečko na západe Rumunska opustila už pred rokom a odišla do Izraela. Za lepším zárobkom. V Izraeli patrí rumunská komunita (rozumej občania Rumunska) medzi najpočetnejšie. Má to svoju logiku, lebo mnoho židovských rodín pochádza z Rumunska a okrem toho keď Izrael začal uzatvárať pracovný trh pre Palestínčanov, Rumuni sa stali vítanou pracovnou silou v Izraeli. Lacnou pracovnou silou.
Zuzana Lehoczká prišla za lepším zárobkom do Haify. Mesto, kde v týchto dňoch z neba padajú rakety Hizballáhu. Starala sa o starší manželský pár, Židov pôvodom z Kluže v Semodhradsku. Hovorili po maďarsky a hľadali na výpomoc do domácnosti niekoho z Rumunska, kto ovláda túto reč. Mnohí Slováci z Nadlaku vedia dobre po maďarsky. Zuzana spĺňala ich predstavy a tak jej pomohli vybaviť pracovné povolenie.
„Máme smútok v rodine,“ povedal som manželke nepríjemnú správu. Nie je to najbližšia rodina, ale v takom malom mestečku ako Nadlak, kde každý každého pozná, príbuzní udržiavajú blízke vzťahy aj do tretieho kolena. Poznali sme sa dobre, jej dcéra Jarmila študovala v Bratislave (pamätám, ako som ju morálne podporoval pred prijímačkami) a aj syn Ján sa skúšal na Slovensku zamestnať.
„Ešte ráno som na Zuzku myslela,“ povedala mi mama do telefónu. Pozerala ranné správy rumunskej televízie, kde každú chvíľu informujú o osudoch stoviek Rumunov, ktorých evakuujú z Libanonu. Moja matka je náchylná veriť predtuchám a podobne, tak bola zo správy, ktorá okolo obeda šokovala Nadlak, dosť vykoľajená. Informácie o tragickom osude našej krajanky sú dosť kusé. Vraj sa veľmi bála náletov, ktoré obyvateľov Haify posielali každú chvíľu do krytov. Dnes ráno (nášho času) vraj poplašné sirény v Haife húkali dvakrát.
Zuzana Lehoczká do krytu neprišla. Našli ju v jej izbe na koberci. Zrejme zlyhanie srdca. Aká to banalita v čase, keď desiatky ľudí hynú v troskách... Ako je však známe, vo vojne (akejkoľvek) umierajú hlavne nevinní.
Zuzana Lehoczká pre odchodom do Izraela pracocvala v športke. Ešte ako deti sme ku nej chodili kupovať stieracie lósy a športoví fajnšmekri u nej zápalisto tipovali víťazstvá svojich mužstiev. Možno verila, že odchod do Izraela, za lepším zárobkom bude pre ňu ten najlepší žreb. Ten výherný.
Nebol.
Česť jej pamiatke.
