Mám takú úchylku, čisto nesexuálnu, že občas rád špekulujem o slovách, vetách a výrazoch – kde sa to ktoré vzalo v nejakom jazyku, prečo tam je, kým alebo čím mohlo byť ovplyvnené a tak... Občasné stavy mysle, ktoré mi spríjemňujú napríklad cestovanie v metre, schovávanie sa pod dáždnikom, čakanie v obchode či stavy nespánku.
Dnes (teda včera, lebo zas som nestihol predpolnočný termín), som takto uvažoval o sexe. Ani nie o samotnom akte, hoci úvahy o tom sú tiež príjemné, ale o výraze, ktorým pomenúvávame, spisovne!, tento úkon – milovať sa. Nie som až tak jazykovo zdatný, ale všimol som si, že v niektorých rečiach je to akt dynamický a inde skôr pasívny. Žeby to niečo znamenalo? Zrejme nie, to by sme museli vykonštruovať teóriu, že jazyk národa je premietnutím jeho mentality do lingvistickej roviny, čosi ako celonárodný stav podvedomia reflektovaný v spôsobe ako sa vyjadrujeme. Blbosť, že?
Uvažovať sémanticky o slovese milovať sa je teda pochabé a bezúčelné, tak ďalej ani nemusíte čítať. Sám pre seba si však hovorím, že to nič, veď koľko ľudí na svete má oveľa streštenejšie a horšie myšlienky?
Sémantika je náuka o význame jazykových jednotiek, jednotlivých slov, morfémov a iných znakov... Sémantika od gréckeho semantikós - význam znakov. Semantiku zaujíma ako môžeme používať jazyk, aby sme vyjadrili rôzne veci a stavy o reálnom svete. A mňa, už ani neviem prečo, dnes zaujímalo, že nie všetky národy, teda aspoň tie v Euŕope (zostaňme na „našom“ dvore) používajú presný semantický význam pre najstarší reprodukčno-hédonistický akt ľudstva.
Zoberme si angličtinu: To make love. Ak by sme chceli doslovný, hrubý preklad do slováčtiny, hovorili by sme o robení lásky. Teda o akte dynamickom! Veď aj je, nie? Robiť, znamená pohybovať sa, nebyť statický. S pasivitou toho človek veľa nenamiluje, ach jaj... Prekvapilo ma len, že údajne sa výraz „make love“ ako eufemizmus pre mať sex používa iba od roku 1950. Hmm? Hoci prvá písomná atestácia slovného spojenia make love je ešte z roku 1580... A keďže vieme, že Angláni majú slovnú zásobu okysličenú vďaka Normanom a tí, hoci boli potomkami Vikingov, prebrali jazyk a kultúru synov Rímskej ríše založenú na latinčine, musíme dynamickosť v slovese milovať hľadať v románskych jazykoch. A aha: Fair l' amour, hovoria nonšalantne Francúzi a Taliani im nepochybne rozumejú, keďže oni, pri tom typicky gestikulujúc, povedia: Andiamo a fare l´amore. Akt „robenia“ lásky je prítomný aj u Španielov, ktorí hablujú Hacer el amor. Hacer znamená konať, robiť. Portugalskú verziu neviem (zrejme podobná), ale v Rumunsku a Moldavsku, kde je latinské dedičstvo isté, hovoria: A face dragoste. Tiež je to stav činnosti. A face = robiť. Po nemecky nešprechujem, takže netuším ako je to sémanticky s ich lieben. A s inými Germánmi. Či aktívne či pasívne. A čo Slovania? Na Balkáne je to jasné. Podobné ako u románskej vetvy: Voditi ljubav. Hrubý preklad: viesť, prevádzkovať lásku. Srbi, Čiernohorci, Chorváti, Macedónci a aj Slovinci sa v tomto líšia od Slovákov či Čechov, ktorí používajú výraz: Milovať sa. Sa! Tomu významovo pasuje aj poľské: Sie kochać. Ani to neznie príliš dynamicky, čo? Skôr pasívne, až odovzdane.
Našťastie v reáli táto semantická nezhoda nemá uplatnenie a ani iný skrytý význam. Nech to znie akokoľvek pasívne – to zvratné SA -, aj Slováci a Česi a Poliaci vedia byť činní v správnej chvíli. Ináč by sme už dávno zanikli.
Takže ak semantika má široké uplatnenie nielen v lingvistike, ale aj v logike, informatike či programovaní, našťastie sa nášho reprodukčného potenciálu ergo sexu týka iba v rovine filozofickej. A aj to len vtedy, keď sa nudíte a nechcete myslieť na iné hovadiny.
P.S. A keď už uvažujem o milovaní v súvislsoti s aktom činnosti, môžem zakončiť toto plytvanie časom svetoznámou frázou, kde sémantika prekročila do reálu: „Make Love Not War!“ Aspoň dúfam.
