Na katolícku církev na Slovensku totiž nepadol tieň politického neúspechu jedného ambiciózneho kňaza. Veď nakoniec všetci tí, ktorí sa snažia zmenšovať podiel jeho viny za to, čo sa počas vojny na Slovensku dialo poukazujú predovšetkým na dve veci:
1) Ako politik nemal veľmi na výber, a konal tak ako konal preto, aby chránil národ slovenský, čo sa mu v podstate aj podarilo, nakoľko na Slovensko vojnové besnenie naplno doľahlo až pri oslobodzovaní Sovietmi. Odtiaľ to sokolovsko-červeňovské farbenie šedou, lebo život nie je čierno-biely, ako aj doznanie, že jediná chyba Tisa bola, že bol kňazom – ako taký možno zlyhal, nie tak ako politik…
2) Bola vtedy iná doba, a jej ľudí nemôžeme posudzovať dnešnými očami, treba sa naozaj vžiť do ducha tej doby a uvedomiť si, že vtedy zlyhal takmer celý svet. Odtiaľ tá sokolovsko-červeňovská anekdotizácia dejín: na našom stole chlieb nechýbal, Židia na tých dedinách fakt predávali alkohol na bôrg, a spôsobovali rodinné tragédie, Saleziánom sa darilo, koruna bola pevná jak gardistický remeň, zaznamenal sa nevídaný rozmach vysokého školstva…
Pri tomto druhom bode už ide o podstatu celého sporu. Nejde totiž o spor vedecký, nejde tu o nijakú pravdu, objektivizáciu vraj neobjektívnej debaty, o nejaké potláčanie krivdenia myšlienke slovenskej nezávislosti – ide tu čisto o hodnotový spor súčasnosti (niečo na spôsob toho hysterického ručania okolo Ficovej účasti na recepcii kubánskeho veľvyslanectva.)
A práve v tomto Tiso, a spolu s ním celá časť súčasného katolického kléru na Slovensku, ktorá sa ho všemožne snaží rehabilitovať, dokazuje ako hlboko a bolestne sa Pius XII mýlil. Na slovenskú katolícku církev touto snahou dodnes padá tieň morálneho zlyhania konkrétnych osôb.
Kacírska otázka vyznavačom teórie menšieho zla: čo je horšie?
Na záver len dva zaujímavé detaily:
1) K tomu slovenskému “blahobytu”: “Podľa úradného súpisu, ktorý iste nezachytil celý objektívny stav, židovskí obyvatelia Slovenska priznali majetok v hodnote 4.322.239.000 korún.
Celý štátny rozpočet Slovenskej republiky na rok 1940 predstavoval 2.785.876.000 korún.”(1)
2) K tej morálke:
“ Na zásadnom postoji slovenskej vlády k židovskej otázke príp. na zásadnom odhodlaní určitých vládnych kruhov k vysídleniu Židov sa podľa mojich pozorovaní ani pastierskym listom nič nezmenilo. (…) Predseda vlády, Dr. Tuka, mi nedávno rozprával, že sa k nemu dostavil pápežský pronuncius, Msgr. Burzio, a v poverení Svätej Stolice protestoval proti pokračovaniu vysídľovania Židov. Ten však na protest najprv vôbec nereagoval, ale hneď poukázal na čisto politickú povahu tejto záležitosti, ktorá sa nedotkne záujmov Svätej Stolice. Pronuncius na to zvážil prednesenie protestu, apeloval však na kresťansko-katolícke svedomie predsedu vlády. Dr Tuka odvetil, že v tomto ohľade pre neho existuje vyššia inštancia ako pápež, totiž jeho, Tukov, spovedník. Tento sa ho údajne spýtal, či dokáže pred svojím svedomím obhájiť vysídľovanie Židov ako záujem národa. Keď Dr Tuka prisvedčil, jeho spovedník proti opatreniam nevzniesol námietku.” (2)
(1) Viď link
(2) Nemecké veľvyslanectvo, č 212 g, Vec: Pastierske listy slovenských biskupov proti štátnym protižidovským opatreniam, autor: Ludin, YVA, fond – R I. A. A., Inl II g. 57/5 Juden in der Slowakei, (mikrofilm JM 2218). InHolokaust na Slovensku 4. – dokumenty nemeckej proveniencie – Eduard Nižňanský – Vydal Klemo, Zvolen, 2003, strana 235-236
