Podľa autorov ľavicoví politici priviezli Izrael do závozu: „Mierový proces zakryl dôkazy o erózii národnej kritickej masy – ako aj o rukolapnom pocite národnej vyčerpanosti – a podlomil strategickú iniciatívu.“ V podstate autori poukazujú na fakt, že ľavicoví politici na nátlak USA prijali určité ústupky: pristúpili na možnosť vyjednávať o štatúte Jeruzalema, a v záujme dosiahnutia kompromisu s umiernenými Palestíncami mnohé teroristické útoky, ktorých cieľom bolo prekaziť mierový proces, nechali bez razantnej odvety.
Toto je pre autorov neprijateľné, a preto nimi navrhovaná stratégia spočíva v troch základných bodoch:
1- Zmena existujúcej rovnováhy síl: Izrael za pomoci Turecka a Jordánska zatlačí späť mocnosti, ktoré ho najviac ohrozujú.
2- Zmena v prístupe k Palestínčanom: odstránenie Arafata, a negovanie akéhokoľvek náznaku palestínskej teritoriálnej suverenity.
3- Zmena vo vzťahoch so Spojenými Štátmi Americkými: treba sa zbaviť ekonomického tútorstva Američanov s cieľom zväčšiť vlastný politcký manévrováci priestor – nie Izrael sa má prispôsobiť predstavám americkej administratívy, ale Američania musia pochopiť, že sa môžu spoľahnúť na Izrael, a že je v ich záujme podporovať izraelskú politiku.
V praxi to znamená:
- Koniec ústupkom: za vyjednávácí stôl si možno sadnúť len s partnermi, ktorých slovu možno dôverovať. O "partneroch" bude možno v regióne hovoriť len vtedy, keď nepriatelia Izraela bezpodmienečne uznajú legitimitu izraelských teritoriálnych požiadaviek. Dovtedy platí vojnový stav. Ináč povedané: Izrael pristúpi na mierové rokovania len vtedy, keď ho porazení nepriatelia budú o mier prosiť, uznájúc ich „legitímne a šľachetné nárokovanie si zeme v ktorú dúfali po 2000 rokov.“
- Útok na Libanon, (z libanonského územia Izrael ohrozujú Hizballáh, Sýria a Irán), v prípade nutnosti na samotnú Sýriu.
- Oslabenie Sýrie docieliť odstránením Saddáma Husseina. Sýria v obkĺúčení Izraela, Turecka, Iraku bez Saddáma Husseina,na miesto ktorého bude dosadený člen kráľovskej rodiny Hašemitov (rodina jordánskeho kráľa), bude v najväčšom možnom ohrození. Pre Sýriu by to znamenalo „prelúdium k prekresleniu mapy Blízkeho Východu, čo by znamenalo ohrozenie sýrskej teritoriálnej integrity.“
- Potlačenie zárodku akejkoľvek palestínskej suverenity: Organizácia pre Oslobodenie Palestíny bude podriadená americko-izraelskému monitoringovému výboru, Izrael si vyhradzuje právo kedykoľvek vyslať do zón obývaných Palestínčanmi svoje bezpečnostné zložky za účelom prenasledovania npkd teroristov.
- Realizácia liberalizačných ekonomických opatrení, ktoré Izraelu umožnia zrieknuť sa americkej finančnej a hospodárskej podpory. Americký Kongres proti tomu nebude mať námietky nakoľko sa uľaví americkému rozpočtu, a zároveň sa otvoria investičné možnosti pre americké podnikateľské kruhy. Izrael si tak zarúčí „väčšiu slobodu konania a zbaví sa významného nátlakového prostriedku, ktorý bol proti nemu v minulosti používaný.“
- Americká vojenská pomoc sa však naďalej prijíma v plnom rozsahu.
- Túto novú doktrínu treba odkomunikovať s použitím reminescencií na studenú vojnu.
Zhrnuté podčiarknuté: Izrael prechádza z logiky odvetných akcíi na logiku preventívnych útokov. Ak stará stratégia neodvratne viedla k oslabeniu Izraela, a teda si priam pýtala vypuknutie novej izraelsko-arabskej vojny, nová stratégia má za cieľ definitívne etablovať izraelskú dominanciu v regióne preventívnym oslabením všetkých mocností, ktoré by sa mohli spojiť, a tak ohroziť Izrael.
Izrael si chce na Blízkom Východe vybojovať obdobnú mocenskú pozíciu, akej sa tešia Spojené Štáty Americké na globálnej úrovni.
Tri otázky na záver:
Vedia iránske bezpečnostné zložky používať internet a čítať po anglicky?
Vedia iránske bezpečnostné zložky, že Američan Richard Perle je jedným z hlavných poradcov v okolí G.W. Busha?
Predpokladajúc kladnú odpoveď na prvé dve otázky, ako asi mohli iránske bezpečnostné zložky na zvolením G.W Busha za prezidenta USA vzniknuvšiu situáciu reagovať?
