Avšak zamysleli ste sa už niekedy nad tým, že deti sú niekedy aj dobré a dokážu vám lásku, či starostlivosť k nim oplatiť? Pretože mne sa presne táto vec stala. Včera som sa vrátil zo stanového tábora, kde bolo celkom vyše 20 detí. Bol som tam ako vedúci a mal som dohliadnuť na deti, spraviť im program, alebo ich viac k istej veci motivovať.
Na tábor som sa dlho pripravoval a vymýšlal spolu s ostatnými všetky možné aktivity, aby sa tábor deťom páčil. A vidím že úsilie nebolo zbytočné, keď po troch dňoch prišiel za mnou jeden chalan a vraví: ,,Toto je najlepší tábor na akom som kedy bol." Táto veta ma na toľko povzbudila že som v tábore začal s deťmi tráviť viac času. Rozprávali sme sa o všetkom, o ich kamarátoch, činnostiach, či rozprávkach. Dozvedel som sa to že jedno dieťa má v noci zlé sny, že druhé prišlo na tábor preto, lebo doma sa jeho rodičia hádajú. Vžil som sa do ich sveta a začal som im zas rozumieť.
Večer za mnou prišiel 10 ročný chlapček, usmial sa namňa a povedal: ,,Ďakujem že som sa ti mohol vyrozprávať." Vo vnútri mňa, sa odohrávalo niečo zváštne, pocit, ktorý sa nedá opísať. To dieťa mi dalo niečo zo seba a možno takto aj prejavilo lásku ku mne. A až dnes som sa dozvedel že na papier, kde mali deti písať ich vlastné vzory, sa ocitlo moje meno. Necítil som sa pyšne, ale tešil som sa z toho dieťaťa. Cez celý tábor som zažil veľa pekných chvíľ. Jednou z nich bola aj tá, keď sa prišlo jedno dievčatko somnou podeliť o cukríky a prišla za mnou zo slovami: ,,Kúpila som ti žuvačky."
Aj keď sme na deti niekedy možno prísny, alebo su neposlušné, teraz už viem že majú veľmi dobré srdce, ktoré je v nich hlboko skryté a na povrch sa dostane iba vtedy, keď mi začneme byť k deťom milý.
