Ale pred mesiacom sa to vo mne zlomilo. Už som neodolal a kúpil som si prvé lietadlo na vysielačku. Krásneho žltého Pipera. So sľubom na krabici že je zalietané a stačí pripojiť len prijímač a vysielačku :). Že ja som tým číňanom veril... Prvý let trval tak 12 sekúnd a pozostával z rýchleho krúženia, kŕčovitého kvedlania s páčkami a nadávania na celú aziatskú rasu. Lietadlo proste šialene ťahalo na stranu. Po 12 sekundách (keďže v tom ošiali prvého letu som nestiahol celý čas plný plyn) som plnou rýchlosťou napálil do zeme. Škoda bola definitívna, nepokazilo sa len niečo, ale kompletne všetko. Nasledovala kúpa novej elektroniky, a snaha o zlepenie hromady guličiek znova do podoby lietadla. Čo sa síce čiastočne podarilo, ale chuďa Piper vyzeral ako Quasimodo. Taký celý hrbatý a krivý. Chtíč pilotovať ma donútil ešte ten deň odštartovať znova. To už bolo lepšie, chvíľu som letel. Bohužiaľ Quasimodo sa rozhodol že bude lietať inde než som chcel ja. 30 sekúnd urputného zavracania strečkujúceho lietadla prinieslo svoje ovocie a môj žltý postrach nebies sa rútil smerom ku mne. Naivne som si povedal, že snáď stačilo a rozhodol sa pristáť. Myslel som si totiž že to predsa nemôže byť problém. Bol. Lietadlop sa s žuchnutím odrazilo od zeme spravilo niekoľko vyšších cvikov akrobacie a konečne ležalo na zemi. Bohužiaľ, podarilo sa mi pristáť dole hlavou, čo však prinieslo veľmi krátku pristávaciu dráhu. Ale na druhej strane aj definitívny zánik žltej beštie.
Keďže však túžba po lietaní a umení vysokej pilotáže neutíchala, začal som tam, kde som mal začať hneď. A to konkrétne kúpou simulátora a modelu ktorý som si postavil sám a poctivo všetko prekontroloval. Po dvoch týždňoch lepenia, špekulovania a havárií s virtuálnym lietadlom v počítači som bol pripravený. Naložil som všetko do auta a hajde do Rusoviec na malé letisko pre práškovacie lietadlá. Chvíľa rozhodovania či skúsiť hrdo vzlietnuť, ale potom zvíťazil zdravý rozum a pokorne som šiel požiadať postaršieho pána ktorý si tam veselo poletoval s vetroňom či by mi panenské lietadlo odpanil a zalietal. Vrooooum a mnou vlastnoručne vytvorený lietajúci stroj bol vo vzduchu. Krátke vytrimovanie, pristátie a veta "starý mój, šak neni problém". No neskutočne ma to nabudilo, počkal som kým pán odíde aby bola hanba menšia a prvý štart. A šok. Ono to lietalo, dokonca tam kam som chcel. Prvé pristátie, síce s veľkým žuchnutím, ale aj bez likvidácie lietadla. Potom druhý štart, tretí, štvrtý... Som pilot :)
Už mám lietadlá tri, teším sa a užívam si každučkú minútu keď sa mi podarí dostať na letisko. Nechápem, prečo som tak dlho čakal. Ale potvrdilo sa že vek nie je prekážkou, aby sme si plnili aj tie najdetinskejšie sny. Akurát jediné čo ma trápi je čas. Na takéto huncútstva mám času strašne málo. Nejde len o to zalietať si, ale treba aj stavať, osadzovať, striekať a malovať. Nevraviac o kúpe najrozličnejších nástrojov, prístrojov a náradia. Dalo by sa síce aj bez toho, ale keď ja všetko beriem veľmi poctivo :)
5. nov 2009 o 13:02
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 362x
Ja lietam! Alebo ako málo dokáže potešiť chlapa v rokoch.
Vždy som túžil po lietaní, tak ako snáď každý chlap (alebo aj ženy že by boli rovnako postihnuté?). Možno ani nie fyzicky byť vo vzduchu, ale skôr pilotovať. Väčšinou to ale skončilo pozeraním do výkladu a sľubmi sám sebe, veď raz, keď bude viac času.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(5)