Od 1.júla 2011 poisťovne rušia zmluvy s oddeleniami pre dlhodobo chorých, s doliečovacími zariadeniami, psychiatrickými zariadeniami, ..... (resp. výrazne obmedzujú kapcitu týchto zariadení). Teda s oddeleniami, ktoré nie sú pre poisťovne ekonomicky zaujímavé (nie sú rentabilné). To, že takýchto dlhodobo chorých resp. nevyliečiteľných ľudí, ktorí sa nedokážu brániť a zabojovať o svoje občianske práva v oblasti zdravotnej starostlivosti, je na Slovensku dosť a dosť, netreba pochybovať.
Práve s bezbrannosťou týchto pacientov vedenie nášho zdravotníctva počíta a takto nepriamo im ponúka spôsob eutanázie. Síce pomalšej ako je tá klasická, ale istej.
Dlhodobo chorému, nevládnemu pacientovi, ktorý potrebuje celodennú kvalifikovanú starostlivosť asi nepomôže len ambulantná liečba. Šťastnejší sú pacienti, ktorí majú v rodine zdravotníka, ktorý sa dokáže o pacienta postarať aj doma. Čo však tí, čo sú osamelí?
Podobne je to s pacientmi, ktorí majú vážne duševné problémy. Títo môžu byť bez trvalého dohľadu nebezpeční pre seba a svoje okolie.
Pán minister, premysleli ste to fakt výborne. Je to nenápadný, ale istý spôsob, ako sa zbaviť najbezbrannejších občanov Slovenska, na ktorých sa už nedá zarobiť. Sánka dole.
