Každému je známa situácia, keď sa v autobuse, električke, či trolejbuse ozve to známe: „Kontrola cestovných lístkov!" Vtedy každý cestujúci spozornie, či si nezabudol označiť lístok, nezabudol doma čipovú kartu resp. nezabudol si ju nabiť. Nehovorím o situáciaách, keď kvôli nefunkčnému označovaču sa lístok označiť mnohokrát pri nástupe nedá.
Nie každý však hľadá svoj cestovný lístok. Skupinka rómskych spoluobčanov cestovný lístok nemá a zjavne ho ani nepotrebuje. Kontrolóri resp. revízori pri kontrole cestovných lístkov týchto rómskych spoluobčanov nekontrolujú, preskočia ich a pokračujú v kontrole ďalej. V tom lepšom prípade ich vykážu z vozidla na ďalšej zastávke von.
Také šťastie už nemá staršia pani, ktorá si označila zlý lstok, keďže je z iného mesta a nepozná dobre systém cestovania v Košiciach. Alebo malý žiačik, ktorému mamka zabudla nabiť čipovú kartu. Alebo ďalší čierny pasažier, ktorý z akéhokoľvek iného dôvodu nemá správne označený lístok. Nezastávam sa čiernych pasažierov. Cestovali bez označeného lístka, zaslúžia si pokutu. Poučia sa do budúcnosti.
Vadí mi, že to neplatí pre všetkých čiernych pasažierov. O to viac, že táto diskriminácia je na etnickom základe. Každý by bol radšej vykázaný z vozidla na ďalšej zastávke, ako by mal platiť pokutu.
Chápem však aj predstaviteľov DPMK, že pohľadávka voči takýmto rómskym cestujúcim je vopred nedobytnou pohľadávkou. No mal by sa nájsť spôsob, ako by si mohli takíto rómski čierni pasažieri (a nielen rómski) svoju pokutu odpracovať na verejnoprospešných prácach. Myslím si, že by to malo aj trochu výchovný účinok. Dnes totiž takíto čierni pasažieri vedia, že sa môžu zadarmo prevážať prostriedkami MHD a nič sa im nestane.
Nemám rád diskrimináciu, o to viac rasovú. Nemám však rád ani to, keď sa o diskriminácii hovorí jednostranne.
