Keď dôkaz nestačí, prípad padá. A s ním aj dôvera v spravodlivosť.
1) „Poľovnícka chata”: nahrávky, ktoré nesmeli byť dôkazom
V lete 2021 vznikli obrazovo-zvukové záznamy z poľovníckej chaty pri Leviciach, kde sa stretávali aj Robert Fico a Robert Kaliňák. Generálny prokurátor Maroš Žilinka 24. 11. 2021 verejne vyhlásil, že tieto záznamy nie je možné použiť ako dôkaz v žiadnom trestnom konaní (odôvodnenie – nezákonnosť získania v inej veci).
Následne 29. 11. 2022 Generálna prokuratúra využila § 363 Trestného poriadku a zrušila obvinenia vo veci „Súmrak“ voči Ficovi a Kaliňákovi (založenie a zosnovanie zločineckej skupiny, zneužitie právomoci atď.).
> Efekt? Silné indície z nahrávok sa do súdnej siene oficiálne nedostali. A kľúčová kauza skončila na procesných rozhodnutiach mimo meritórneho dokazovania.
2) „Threema” Mariana Kočnera: použiteľná, ale (zatiaľ) nie dosť na odsúdenie
Pri vražde Jána Kuciaka (21. 2. 2018) súd v roku 2020 pripustil Kočnerove správy z aplikácie Threema ako dôkaz. Napriek tomu ŠTS v septembri 2020 Kočnera a Alenu Zsuzsovú oslobodil pre nedostatok priamych dôkazov; Najvyšší súd v júni 2021 verdikt zrušil a nariadil nové konanie. Po opakovanom procese súd 19. 5. 2023 Kočnera opäť oslobodil („nebolo preukázané, že bol objednávateľ”), Zsuzsovú odsúdil na 25 rokov. Najvyšší súd 20. 5. 2025 druhýkrát oslobodenie Kočnera zrušil a vec vrátil inému senátu ŠTS. Teda — Threema sa používa, ale spor je o jej váhu a celkovú reťaz dôkazov.
> Dnes (12. 10. 2025) nemáme právoplatný verdikt o prípadnej objednávke vraždy Kočnerom – a to aj napriek existencii digitálnej komunikácie.
3) „Gorila”: najznámejšia nahrávka štátu, večný súboj zákonnosti a reality
Spis SIS „Gorila“ (odposluchy z rokov 2005–2006) poukazuje na zákulisné dohody podnikateľov a politikov. Nahrávka s hlasom podobným Robertovi Ficovi sa stala symbolom korupcie, ale jej právna použiteľnosť bola roky spochybňovaná. Napriek nájdeniu originálu v roku 2018 kauza nepriniesla odpovedajúci počet právoplatných rozsudkov proti politickým figúram.
4) Zničené, spochybnené, zastavené: mozaika (ne)právneho štátu
Zničené stopy: už v máji 2018 právnik rodiny Kuciakovcov upozorňoval, že polícia mohla na mieste činu nedbanlivosťou zničiť dôkazy.
Reformy, ktoré skracujú páku spravodlivosti: v rokoch 2024–2025 prešla trestná politika výraznými zmenami – zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, znižovanie trestov a skracovanie premlčacích lehôt. Ústavný súd časť pozastavil (2/2024), no kľúčové prvky napokon ponechal (7/2024). Kritici varujú, že to oslabuje vyšetrovanie korupcie a závažných hospodárskych trestných činov.
5) Ako to celé pôsobí v praxi?
Nahrávky z „chaty” – politicky výbušné, no procesne odseknuté ešte pred súdom.
Threema – formálne pripustiteľná a opakovane hodnotená, ale súdy žiadajú viac ako nepriamu komunikáciu; preto kyvadlo medzi oslobodením a vracaním veci na nové konanie.
Systémové zmeny – skracujú čas a znižujú sankcie v prípadoch, ktoré sa tradične dokazujú ťažko a dlho; tým rastie riziko premlčania.
6) Emócia, ale bez ilúzií
Slovensko si prešlo vraždou novinára, masovými protestmi a pádmi vlád. Novinári po atentáte na premiéra 15. 5. 2024 sami varovali, že politika môže tragédiu zneužiť na pritvrdenie voči médiám. Strach a polarizácia sa tak miešajú s pocitom, že „veľkým sa nič nestane“.
Záver: otázky, ktoré pália
Ak sú nahrávky s politikmi nepoužiteľné, kryptokomunikácia nedostatočná a reformy urýchľujú premlčanie, čo ešte možno na Slovensku spáchať bez trestu? A koľko novinárov ešte zaplatí za pravdu životom, kým sa dôkazom opäť začne veriť – a kým ich súdy začnú merať rovnako pre všetkých?
Spomeňme si na Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú. Nech je ich príbeh mementom, že spravodlivosť bez dôkazov neexistuje – a dôkazy bez spravodlivosti tiež nie.
