Pre našu krajinu je 17. november veľmi špecifickým dňom. Ale okrem slobody a študentov patrí v medzinárodných kalendároch aj predčasne narodeným deťom. Vedeli ste, že v roku 1989 malo predčasne narodené dieťa, teda dieťa narodené pred 37. týždňom života niekoľkonásobne menšiu šancu prežiť, než dnes? A to sa dnes rodí približne každé desiate dieťa skôr, ako je zrelé na život. A treba dodať, že vďaka špičkovým neonatologickým pracoviskám je kvalita života týchto detí veľmi vysoká.
Keď sme pri deťoch, vedeli ste, že najvyššia miera potratov, umelých prerušení tehotenstva i spontánnych, bol na Slovensku na konci 80-tych rokov? Bolo ich vyše 50 tisíc! Dnes sa miera umelého prerušenia tehotenstva a spontánnych potratov dostala pod úroveň 14 tisíc ročne. Isto, stále je to veľa, ale osveta i zlepšená zdravotná starostlivosť svoje ovocie prinášajú.
Alebo ďalší ukazovateľ – fetálny alkoholový syndróm. To sú deti, ktoré sa rodia závislé na alkohole alebo poškodené alkoholom vinou nezodpovedného správania sa matky, ktorá počas tehotenstva pila alkohol. Počet takýchto detí klesol na menej ako 200 ročne, pred desiatimi rokmi to bol dvojnásobok a pred tridsiatimi rokmi sa detí s poškodením nezodpovedným správaním matky rodilo ešte viac.
Aj to je výsek skvalitňovania nášho života. Štatistiky neklamú, v roku 1989 bola priemerná dĺžka života na Slovensku približne 70 rokov. Dnes je dĺžka dožitia na úrovni 76 rokov. To nie je propaganda, to sú čísla OECD. Svoju zásluhu na tom má aj kvalitnejšia strava, lepšie životné prostredie, ale nepochybne aj kvalitná zdravotná starostlivosť.
Ešte stále v nás prežíva mýtus „zdravotníctva zadarmo“, ktoré reálne zadarmo existovať nemôže. Je solidárne, prispievame na neho a z toho, čo máme k dispozícii, sa snažíme robiť to, čo je možné. Zázraky na počkanie sa nedajú čakať. Ale vybudovať nemocnice priateľské k pacientom nás bude stáť veľa úsilia. Nielen toho finančného, aj ľudského.
Neobhajujem všetky kroky, ktoré sa v zdravotníctve udiali a stále je toho veľa, čo môžeme a musíme zlepšovať. Ako lekári, ako štát aj ako občania. Ale odvolávať sa na socialistické zdravotníctvo je ako chváliť jazdné vlastnosti a bezpečnosť trabanta pred akýmkoľvek súčasným modelom auta.
Dáta nás nepustia. Nie sme na tom tak dobre, ako by sme chceli, ale sme na tom výrazne lepšie v mnohých ukazovateľoch ako pred 30 rokmi. Zmenili sa štruktúry ochorení, podstatne menej ľudí umiera na infarkty, onkologické ochorenia, nehovoriac o infekčných chorobách. Aj to je výsledok práce lekárov a celého zdravotníckeho systému. Alebo si myslíte, že je to náhoda?
