Jaskyniar v džungli pôsobí dosť čudne. Na trase k vodopádu sa však vyskytujú aj 2 jaskyne, cez ktoré si skracujeme cestu. Foto: T. Lanczos.
Na "pieskovej nive" Brewerovej rieky je džungľa menej hustá a presekávať cestu mačetami nie je nutné. Treba len dávať pozor, aby ste sa neoliali vodou z bromélie. Foto: T. Lanczos
Niektoré časti sú bez stromov. Tu rastú celé lúky chimanteí. Tento endemit Chimanty vyzeré ako rastlina z inej planéty.
Rosička Drosera roraimae je bežná aj na Chimante. Byť mäsožravou rastlinou je dobrá stratégia prežitia na stolových horách chudobných na živiny. Foto: T. Lanczos
Táto rastlina vyzerá ako nejaký mimozenšťan. Foto: T. Lánczos
Nad vodopádom si operieme šaty a rozvešiame po okolitej vegetácii. Cestou naspäť prádlo zvesíme. Dúfam, že suché. Krátko sa zastavíme v Juliane. Darko natočí pár záberov, ja urobím niekoľko fotiek. Bohužiaľ, už sme sa do vnútra Juliany viac nedostali. Už na začiatku sa nachádzajú úžasné speleotémy. Strop je vyzdobený zaujímavými hieroglyfmi.
Vchod do jaskyne Juliana.
Celá jaskyňa je vytvorená na nespevnenej vrstve pieskovca malej mocnosti. Chodby sú väčšinou široké a nízke.
Na strope vo vstupnej časti jaskune Juliana sa vyskytujú nádherné abstraktné hieroglyfy.
Prejdeme na druhú stranu údolia a pokračujeme v mačetovaní. Ide to veľmi pomaly. Mačety sú nekvalitné, zle nabrúsené. Najhorší je akýsi druh bambusu, ktorý je veľmi tvrdý. Ana nemá čo robiť, navyše je unavená, preto sa vracia naspäť. Počká nás nad vodopádom. Asi po 100 m sa prebijeme k rampe, po ktorej ľahko vyjdeme hore. Tesne pod vrchom objavíme menšiu jaskyňu, z ktorej vyviera pri vyššom stave vody potok. Klasický miestny plochý profil asi 5 x 0,6 m sa po 50-tich metroch napojí na grietu, ktorú odvodňuje. Pokračujeme rampou až na 1. úroveň plató. Nádherná kamenná krajina. Darko ide preskúmať vchod do jaskyne, ktorý sme videli od vodopádu. Ja traverzujem po okraji planiny asi 300 m severne pozdĺž dvoch trhlín. Na protiľahlej strane údolia, severne od Juliany, vidím veľký jaskynný vchod. Len ako sa k nemu dostať. Darko sa vracia. Jaskyňa je puklinová, bez ďalšej perspektívy.
Na plató vyliezame cez krátku grietu, ktorá ústí jaskyňou aj do steny. Odtiaľ už ľahko vyliezame hore. Ideálne miesto na bivak. Ústi sem aj krátka jaskyňka, v ktorej je voda.
Oproti vidíme Anu v Evinom rúchu, ako sa kúpe nad vodopádom. Originálny Manetov scenár ju zrejme neoslovuje. Konečne má dostatok súkromia, aby sa mohla aj ona okúpať. Tento obraz ma prenesie do mojej dávnej mladosti, keď sme spolu s bratom nastupovali do cesty na Bocekovu vežu na Malý Kežmarský štít vo Vysokých Tatrách. Od chaty pri Zelenom plese prišla nejaká mladá dáma, zhodila šaty a šípkou skočila do plesa. Tu si poplávala, obliekla sa a odišla späť. Odchovaný na slovenskej aj svetovej lyrizovanej próze som nemohol ostať ľahostajný k takémuto počínaniu. Táto anonymná Zuna ma natoľko očarila, že po ťažkej túre (navyše absolvovanej v daždi) som skočil tiež do ľadovej vody plesa. Na druhý deň sme liezli diretissimu Pravej kolovej vežičky na Veľký Kolový štít. Po prelezení 7 metrového strechového previsu som sa zosypal. Prepukol u mňa prudký zápal pľúc. Ďalší priebeh túry bol bojom o život. Na zostupe som skoro zomrel. Dneska pozerám na Anu očarený hĺbkou tohto výtvarného motívu. Venuša nad vodopádom. K žiadnym excesom ma to nemotivuje.
V prastarých horninách Chimanty sa vyskytujú obliaky ešte starších hornín.
Zaplavujú ma však pocity prvých pionierov. Nachádzame sa na mieste, kde zatiaľ nestála ľudská noha. Prekambrium na mňa intenzívne pôsobí. Zložité rozhodovanie, či na expedíciu ísť, alebo nejsť, rozhodla práve moja túžba vnímať tieto prastaré horniny. Spomínam si na priateľa, ktorý rovnako túži po prekambriu a vylúpim pre neho z týchto neobyčajne starých hornín obliak z ešte staršej horniny. To je jediný kameň, ktorý som z Venezuely doniesol. Kým sa Ana kúpe, ľahko s Darkom pojeme „Sociálku" - vynikajúce krekry, akýsi venezuelský lembas, ktorými nahrádzame chlieb a je najvyšší čas vrátiť sa späť. Pod vodopádom dohoníme vedcov, ktorí pokračovali vo výskume Juliany a teraz sa pachtia po lane nad vodopád. Keby ste boli bývali pred expedíciou prišli aspoň na dva speleoalpinistické tréningy do Slovenského krasu, boli by ste sa dnes nepachtili. Slabú speleologickú prípravu vedeckého tímu vnímam stále ako potenciálne riziko. Do tábora sa vraciame všetci spolu tesne pred zotmením.
20. 1. 2009
Dnes ráno ideme znova na protiľahlú stranu údolia. Mali by sme už konečne nájsť nejakú poriadnu jaskyňu podobnú Cueva Ojos de Cristal. Tieto presuny nás iba vyčerpávajú. Bolo by dobre, keby s nami išiel Braňo, ktorý má najväčšie schopnosti v tomto zložitom teréne jaskyne vyhľadať. Inak budeme musieť zaplatiť krutú nováčikovskú daň. Nepomáha nám ani rozptyľovanie sa na vedľajšie ciele. Aj dnes sa zastavíme v Juliane kvôli filmovaniu. Možno by bolo dobre namiesto kamery a svetiel zobrať veci na bivak a zdržať sa tam dlhšie. Sme už riadne vyčerpaní a dobití. S Anou sa ledva vlečieme, Darko je nezmar.
Tu vidíme akúsi situačnú mapu. Pozeráme údolím smerom na juh a napravo vidíme južnú časť západného plató Chrí. Plató je neuveriteľne zbrázdené grietami. V takomto teréne sa cesta vpred hľadá len ťažko. Čiarkovane je naznačená cesta jeskyňou do griety. Foto: L. Vlček
Na plató sa vylieza cez toto okno v stene údolia. Oproti vidíme skalný stupeň vodopádu. Vody je však málo.
Severná časť západného plató Churí. Vidíme tu minimálne 3 vchody do jaskýň a tiež sa v reliefe prejavujú tie správne vrstvy pieskovcov, kde by jaskyne mali byť. Zvlášť zaujímavý je úplne dolný vchod, ku ktorému sme sa bohužiaľ nevedeli dostať.
Dnes by sme mali prekľučkovať cez okrajové griety a vystúpiť na stredné plató. To by mohla byť úroveň vrstvy, v ktorej je vytvorená Brewerka. Dnes je daždivo. Všade okolo prší. Prehánka nás dostihne na dolnom plató, našťastie blízko k Jaskyni v stene, kde prehánku prečkáme. Zase máme šťastie ako pred pár dňami v Chivatone. Prehánka prejde a už prší všade naokolo, iba nad nami nie. Bez problémov sa dostaneme na 2. plató. Tu nám však uzavrú cestu križujúce sa griety, ktoré obmedzia náš pohyb na plochu niekoľkých árov a k stene sa vôbec nedostaneme. Navrhujem, aby sme zlanili na mieste kríženia dvoch griet a pokúsili sa tam nájsť vchody do nejakých jaskýň. Je to dobrá taktika. Väčšina jaskýň sa našla na dnách väčších kolapsov alebo úzkych griet nazývaných „pokémon".
Takúto širokú grietu nedokážeme bezpečne prekonať. Musíme hľadať miesto, kade ju obísť.
Darko si myslí, že by sme sa mali vrátiť a hľadať pod stenou nad 1. plató. Odtiaľ by sme sa do griet mohli dostať cez jaskyne, bez potreby zlanovania. To je rovnako dobrá taktika, a tak zostupujeme nižšie. Zložíme sa v jaskyni, ktorú sme preskúmali včera. Tu na nás počká Ana. Traverzujeme pod stenou smerom na sever. Musíme sa prebíjať mačetami. Asi po 100 m nachádzame jaskyňu. Je nízka a široká, s veľmi silným prievanom. Sú tu aj tie správne, nespevnené vrstvy pieskovca, ich mocnosť je však iba 1 meter. Po 30 m sa jaskyňa vetví. Ľavou vetvou sa preplazíme, občas prejdeme asi 100 m plochých chodieb. Pravá vetva ústi po 50 m do mohutnej griety šírky asi 8 m. Napravo vidíme jej koniec. Smerom dovnútra pokračuje zložitý terén. Rozhodneme sa vyjsť z griety von. Tu nás však čaká nepriechodná džungľa. Bez mačiet, ktoré sme nechali pri vchode, nemáme šancu. Musíme sa vrátiť cez jaskyňu.
Po trojdennom úsilí sme toho veľa neobjavili. Veľa sme však zažili. Sme vyčerpaní bojom s džungľou. Nemáme síl na ďalší prieskum. Vraciame sa späť. Všade dookola prší. Okraj Churí je v oblakoch. Džungľa je premočená, nebezpečná a krásna. Pod vodopádom predbiehame vedcov. Vlečieme sa do bivaku. V „Tlame mamuta" sme o pol šiestej.
V rámci prípravy na expedíciu je potrebné trénovať hlavne skok do diaľky. To mi nikto nepovedal. Preskokavanie hlbokých griét je zakladná schopnosť, ktorú úspešný prieskumník na Churí potrebuje. Darko sa rozhodol trénovať aspoň dodatočne. Ešte sa mu to zíde.
