Na tejto leteckej fotografii vidíme celú mesetu Churí, na ktorej sa nachádzame, aj s východiskovými poznatkami o jaskyniach a nepreskúmaných vchodoch. Lepšie je po kliknutí zobraziť si zväčšenú verziu. Vo východnej časti vidíme plató, na ktoré sme sa viac-menej neúspešne snažili s Darkom a Anou prebiť a objaviť nové jaskyne. To sa nám celkom nepodarilo a na tejto expedícii už asi ani nepodarí. Jaskyňu Juliana trojica Braňo, Lukáš a Vilo predĺžili na približne 3 km bludisko. Prepojením jaskýň Cueva Diablo a Cueva Charles Brewer sme odstránili chybu v zameraní vchodu do Diablo, čím dĺžka Brewerovej jaskyne vzrástla na 7,3 km. Objavili sme aj kratšiu, ale zaujímavú, 160 m dlhú nepomenovanú jaskyňu v kolapse na konci vetvy Guácharos. Vedecký tím intenzívne pracoval na získavaní údajov a vzoriek a často do noci robili potrebné merania v prinesenom laboratóriu. Jediným nezdarom je iba Erikov úraz, ktorý nás značne oslabil. Inak sme si oddych určite zaslúžili. To najzaujímavejšie a najťažšie nás iba čaká.
Vedci intenzívne pracovali na naplnení odborných cieľov expedície. Niektoré analýzy získaných vzoriek sa spracovávali priamo v bivaku na prinesených prístrojoch. Foto: L. Vlček
Celý deň sa motáme v bivaku a pripravujeme sa na presun na sever. Mali by sme ísť všetci okrem Erika, ktorého zdravotný stav sa nezlepšuje. Nebude to jednoduchá cesta, aj keď sú to s obchádzkami iba asi 4 km. Potrebujeme so sebou stany, potraviny na 6 dní, kopu jaskyniarskeho výstroja a ja navyše ešte batoh plný fototechniky Musím to optimalizovať. Beriem iba telo, širokouhlý objektív, statív a 2 blesky. Dotankujem varič a pre istotu vezmem aj fľašu benzínu.
Na severe máme niekoľko cieľov. Predovšetkým objaviť pokračovanie Brewerovej jaskyne v kolapsoch, ktoré máme vytipované z leteckých záberov. Preskúmať kosoštvorcovú sieť tektonických puklín v severovýchodnej časti Churí. Vedci chcú ísť do Sistema de la Araňa robiť svoj odborný program. Je to príliš veľa cieľov na krátke obdobie a s každým je spojený určitý problém a stupeň neistoty. Navyše, tieto ciele kolidujú navzájom.
Brewerova jaskyňa by na severe mala pokračovať v hĺbke okolo 100 až 120 m pod povrchom. Prieskum takýchto hlbokých kolapsov nie je jednoduchý. Treba sa najskôr ku kolapsu dostať cez hlboké griety, zlaniť dole, kde sa nachádza obrovské blokovisko porastené džungľou a obísť dookola všetky steny. Vchody sú často zavalené mohutnými závalmi, je potrebné do nich zaliezť, a tak sa dostať do jaskyne. Vchod môže byť viditeľný aj zhora. Ak máte šťastie, že nie je zavalený a ste na tej správnej strane kolapsu. V skupine máme dvoch z najskúsenejších prieskumníkov podzemia tepui: Braňa a Lukáša, ktorí sa zúčastnili na viacerých expedíciách na stolové hory Venezuely a mohlo by im priať aj šťastie. Spoliehame sa na nich.
Prieskum kosoštvorcovej štruktúry je zvlášť zaujímavý. Nielen preto, že by tam mohli byť jaskyne, ale tento unikátny, takmer antropogénny jav je veľkou záhadou. Aké sily a kedy spôsobili takéto pravidelné popraskanie masívu Churí. Jedna z hypotéz hovorí o ich vzniku počas pádu veľkého meteoritu do Mexického zálivu pred 65 miliónmi rokov. Z geologicko-tektonického hľadiska by vysvetlenie tohto javu mohlo priniesť nové poznatky. Obávam sa však, že bez priamej podpory vrtuľníka nie sme schopní tento priestor preskúmať. Pravdepodobne nás zastaví hlboká grieta na okraji oblasti a ďalej sa nedostaneme. Myslím na nášho priateľa Igora, ktorý mal ísť pôvodne s nami na expedíciu. Jeho letecké schopnosti a vysoký prah rizika by boli riešením.
Sistema de la Araňa je dôležitá hlavne pre vedecký tím. V tejto jaskyni sú najlepšie vyvinuté stĺpy tvaru presýpacích hodín, ktoré majú priamu príčinnú súvislosť s genézou týchto jaskýň. Preto chce vedecký tím zostúpiť do tejto jaskyne a urobiť tam potrebné merania a biospeleologický výskum. Mňa samotného motivuje nevšedná krása tvarov tejto, asi najpôvabnejšej jaskyne na Stolovej hore Churí. Rád by som v nej niečo nafotil. Darko by určite rád natočil pekný film o tejto jaskyni. Do jaskyne treba zostúpiť po lane 120 m hlboko a následne sa prebiť na druhú stranu prepadliska cez džungľu. To už je vážna speleoalpinistická akcia, ktorá bude vyžadovať okrem vedcov aj účasť silného jaskyniarskeho tímu. Jaskyniarske schopnosti vedcov sa od začiatku expedície určite zlepšili. Boli trikrát v Juliane, kde museli vyliezť po lane 20 m. V Brewerke boli až na konci, takže dohnali to, čo v príprave na expedíciu zanedbali. Dvaja mladší členovia tímu, Jano a Tomáš D., sú v skvelej, nielen fyzickej kondícii, tu asi žiadny problém nehrozí. Roman a Tomáš L. sú, rovnako ako ja, už páni v rokoch a na extrémnu záťaž reagujú určite horšie. Jediná možnosť je urobiť to tak, ako som robieval niekedy zostupy do Zvonice pre verejnosť. Je to veľmi podobné. Zvonica je hlboká 100 m a na jej dne je obrovský jaskynný dóm. Zostupy boli organizované ako potenciálna záchranná akcia. Ak niekomu došli na lane sily, jednoducho som pridal do istenia ešte jednu kladku a spolu s vodcom, ktorý bol nado mnou, sme klienta za 10 minút z hĺbky 40 m vytiahli. Do výstroja pribaľujem ešte 2 kladky a samosvorný strmeň typu Basic, potrebný na konštrukciu kladkostroja.
Ako vidno, cieľov ja veľa, času málo a skoro každý má iné priority. Navyše, expedícia je rozdelená na grantovú a negrantovú. Hrozia tu celkom zaujímavé konflikty, ktorých hranu sa už na začiatku rozhodli zmierniť (nevedno prečo) negrantoví účastníci. Aj keď my, negrantoví, sme samí jaskyniari a našou prioritou by malo byť objaviť čo najviac jaskýň, rozhodli sme sa, že vedecký program má vysokú prioritu aj pre nás a budeme sa všemožne snažiť, aby vedecké ciele expedície boli splnené. Tým sme premostili hlavnú frontovú líniu, čo veľmi pomohlo pri hľadaní potrebných kompromisov.
Flóra stolovej hory Chimanta
Bonetia sp.
Aphanocarpus steiermarkii
Brocchinia hechtioides
Heliamphora minor
Heliamphora minor - kvet
Chimantea eriocephala. Foto: J. Schlögl
Maguireothamnus speciosus
Stegolepis parvipetala
Utricularia humboltii
Utricularia humboltii
Stomatochaeta cymbifolia
Neurčené
Neurčené
