reklama

História jednej venezuelskej jaskyniarskej expedície 16

Jaskyňou sa šíri štipľavý dym. Ráno sme zistili, že horí organická drť pod závalom, na ktorom sme kládli vo vchode oheň. Nijaké plamene, iba dym. Nevieme to nijako zahasiť. Zával je riedky a oheň sa už rozšíril do nedostupných priestorov pod veľké balvany. Pokračujeme v dokumentácii jaskyne. Ešte nepoznáme ani jej rozsah a dnes by sme to mali dokončiť. Zajtra je potrebné sa už presúvať naspäť do Brewerky. Teraz si uvedomujeme, aké zlé bolo, že nás Raul nevysadil podľa pôvodného plánu na severe Churí. Na prieskum by sme mali dostatok času. Budeme radi, ak Colibri aspoň narýchlo zmapujeme a o objav jej pokračovania za kolapsom smerom na juh sa bude musieť pokúsiť inokedy niekto iný. Alebo že by my?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Braňo s Vilom pokračujú v mapovaní západnej chodby od nášho mužíka po prúde riečky a my sa vraciame tam, kde sme včera skončili. Jano ide s nami, aby si mohol priebežne robiť svoju prácu. Západná chodba pokračuje ešte asi 150 metrov, kde veľké priestory skončia v plošne rozsiahlom, ale nízkom zavalenom dóme. Tu Lukáš trochu zablúdi s polygónom, čo Darka trochu vyvedie z konceptu. Zľava sem „pritiekol" veľký zával a prerušil chodbu, takže ďalší východ v severnej stene Churí asi už nenájdeme. Na pravej strane dómu sa chodba zúži len na jeden meter a končí sa v menšej sienke zavalenej zo severu mohutným závalom. Koniec. Tu pojeme tradičnú Socialku s Margaritou (už ju znova môžem jesť) a nejaké venezuelské dobroty a môžeme sa vrátiť. Lukáš si všimne v piesočku na dne nejaké čudesné vzory - sú to stopy menšej mačkovitej šelmy. Veľkosť stôp asi 7 cm. Ako a kedy sa sem dostala. Nakoľko je tento nález konzervou času, alebo tu šelma pobývala iba nedávno? Čo tu lovila? Zaujímavý nález vždy vyvolá mnoho otázok, na ktoré však nevieme odpovedať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Stopy neznámej mačkovitej šelmy, sme našli úplne na severnom konci západnej vetvy jaskyne. Ako sa sem dostali? Buď sem šelma prišla minimálne pol kilometra cez tmavú jaskyňu, alebo z vchodu na severe Churí, ktorý je teraz zasypaný. Záhada!

Obrázok blogu

Tieto egutačné formy sú podobné tým, aké sa vyskytujú aj v našich jaskyniach. Foto: J. Schlögl

Cestou naspäť ešte zabočíme kvôli foteniu do priečnej chodby. Tokina však stále štrajkuje. Roztrpčený práve balím fotoaparát, keď dorazí Braňo. Po prúde vraj pokračuje nádherná chodba s jazerami a objavili ďalšiu priestornú paralelnú vetvu, ktorá vyústila gigantickým vchodom do susednej griety. Jaskyňa sa nám rozrastá. Braňo požičia Darkovi fotoaparát, aby sme mohli aspoň niečo nafotiť a odchádzajú spolu s Vilom domerať ešte jednu chodbu s prievanom. My sa vraciame a cestou von fotíme. Pri „Bryndziarni" sa zase rozdelíme. Jano potrebuje ešte merať tvrdosť horniny. Asistovať mu bude Lukáš. S Darkom sa ideme pozrieť na dolný tok západnej chodby. Nádhera! Priestorná chodba s množstvom speleotém a s úžasnými jazerami. Často musíme traverzovať plaziac sa alebo po kolenách na policiach vysoko nad dnom chodby. Chodba meandruje a vytvára tak neopakovateľné zákutia. Znova skúšam rozchodiť fotoaparát. Zdá sa, že ide. Pripravím blesky, vyskúšam expozíciu a ideme na finálny záber. Blesky cvakli, uzávierka nie. Šľak ma ide trafiť. Vlečiem to sem všetko cez pol zemegule, aby to v rozhodujúcej chvíli zlyhalo. Som zdeptaný. Fyzicky aj psychicky. Všetko ma bolí, kolená mám rozodraté do krvi ostrými opálovými speleotémami. O pravé zápästie sa neviem vôbec oprieť. Zúfalo potrebujem spánok a napriek tomu neviem spať. Asi najväčšia kríza počas celej expedície. Ďalej nejdem. Nevysoký lezecký výšvih odmietnem vyliezť. Darko však ide ešte pozrieť ďalej. Po chvíli sa vráti celý upachtený a upotený a vraciame sa spolu do bivaku a potom ďalej k ohňu do vchodu jaskyne, kde sa spolu s Braňom a Vilom najeme. Je tu neznesiteľne. Špina, prach, dym z ohňa tlejúceho pod balvanmi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Toto miesto sme nazvali bryndziareň. Speleotémy typu "žampión" sa vyskytujú vo všetkých jaskyniach na Churí. Sú to stromatolity tvorené opálom mikrobiálnej genézy.

Obrázok blogu

Tento nepodarený záber je len expozičná skúška. Pri expozícii ostrého záberu moja optika znava zlyhala. Preto bude väčšina ďalších fotografií od iných autorov.

Jano s Lukášom sa nejako nevracajú. Je už pokročilá doba. Mám trochu obavy, či niekde neuviazli. Odchádzam radšej do bivaku, kde je predsa len znesiteľnejšie. Z hĺbky jaskyne zreteľne počujem rytmické údery Schmidtovho kladiva, ako Jano meria tvrdosť horniny. Všetko je teda v poriadku. Môžem ísť pokojne spať. Beriem tradičný stilnox, nie Braňov dryák. Tri hodiny umelého spánku ma do zajtra musia postaviť na nohy. Kedy prišli ostatní, netuším.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ráno 27. 1. zahajujeme presun do tábora pri Arani. Balíme bivak a presúvame sa ku vchodu, kde sa naraňajkujeme. Oheň stále horí. Džungľa je však premočená, takže kolaps by sme podpáliť nemali. Darko ide ešte nabrať vodu do potoka na dne chodby. Cestou sa mu podarí spadnúť a zraní si priehlavok podobným spôsobom ako ja v Chivatone. Možno zo solidarity sa chcel pridať k mojim každodenným rituálom s ošetrovaním mokvajúcej nohy, a preto si neprezul čižmy, ale išiel v šľapkách. Budeme potrebovať ešte viac náplastí, obväzov a mastí. Ak by ste niekedy išli na podobnú expedíciu, zoberte si dostatok náplastí, obväzov, sterilného materiálu a hlavne všetkých možných mastí v čo najväčších baleniach. Do konca expedície nám pribudnú ešte dvaja veľkoodberatelia. Cena týchto komodít sa vyšplhala do závratných výšok.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Včerajšia kríza je zažehnaná. Organizmus mi postupne nabieha na obvyklý výkon. Na foťák už kašlem. Som úplne vo svojej koži. Ani sa mi nechce odísť. Mali by sme ešte ostať a pokúsiť sa objaviť pokračovanie Cueva Colibri opačným smerom a prepojiť celý jaskynný systém s Brewerkou do jedného celku. Bol by to svetový úspech. Termín návratu je však dohodnutý. Naši priatelia v Brewerke by sa o nás báli. A aj my sa bojíme o nich. Mohli sme sa však rozdeliť na dve skupiny. Nemali by sme byť nenažraní! Už to, čo sme dosiahli od začiatku expedície, je svetový úspech a ešte nie je koniec. Lukáš sa zastrája, že zlaní aspoň do griety, ktorú budeme musieť ešte raz prekonať. Tam by mohlo byť pokračovanie. Predstavu „pokemona" vedúceho priamo do jaskyne má zafixovanú z Roraimy a jaskyne Cueva Ojos de Cristal. Táto jaskyňa je však plytko pod povrchom a pravdepodobnosť, že sa griety na túto jaskyňu napoja je tak veľmi vysoká. Presúvame sa džungľou k lanu a postupne vyliezame na povrch. Tu odoberáme ešte nejaké vzorky miestnych slimákov. S najväčšou pravdepodobnosťou to budú úplne nové druhy. Laná sú v poriadku. Stále vedú po mokrej skale, čo znižuje trenie. Voda vyteká z močiara, ktorý siaha až na hranu priepasti. Prichádzame ku grietám. Hukot podzemnej rieky počuť až na povrch. Lukáš radšej vzdá pokus o zlanenie do takejto divočiny. Aj na sucho sú griety nebezpečný terén. Posledný prepad a preskok griety. Tento krát už bez zbytočných emócií. Vyšľapaným chodníčkom (Ako sa dá v močiari vyšľapať chodníček?) za dobrej viditeľnosti sa vraciame k stanom.

Obrázok blogu

Na dne veľkých kolapsov je dostatok svetla, aby tu mohla narásť "plnohodnotná" džungla. Je však veľmi nebezpečná a komplikuje prieskum týchto najlepších miest pre objav jaskýň na stolových horach. Foto: J. Schlögl

Obrázok blogu

V tejto džungli sa vyskytuje pomerne veľké množstvo slimákov. Foto: J. Schlögl

Tu ešte prebehne krátka, ale prudká zrážka medzi ľavičiarmi, ktorí tvrdia, že všetko nepotrebné by sme tu mali nechať na prieskum Eĺádia, ktorý sa má uskutočniť za helikoptérovej podpory 30.1., a pravičiarmi, ktorí tvrdia, že všetko treba zbaliť a odniesť naspäť do Brewerky. Veľké víťazstvo dosiahli poriadkumilovní pravičiari, ktorí si za odmenu môžu všetko nepotrebné nabaliť na chrbát. Tri hodiny sa plahočíme močiarmi Chimanty naspäť do základného tábora. Nič to s nami nerobí - močiar sa nám stal domovom. 

Obrázok blogu

Sme už skoro "doma". Pozeráme na západné plató Churí, kde sa nám napriek úsiliu nepodarilo objaviť významnejšie jaskyne. Určite tam sú. Ostáva to ako otvorená výzva pre ďalšie expedície. V griete pod nami ešte objavíme pokračovanie menšej jaskyne s výstižným slovenským názvom: Zuna. Prepadlisko napravo od griety je miesto napojenia vetvy Guácharos a Cueva del Dablo. Foto: J. Schlögl

Po príchode do Brewerky zistíme, že Ana nielen tvrdo pracovala, ale aj „tvrdo" spala na tvrdom podklade v mojom stane. Stegolapsisový matrac, na ktorý si zvykla v predchádzajúcom bivaku, jej evidentne chýbal. Po prvej noci to preto vzdala a nasťahovala sa do stanu k Erikovi, ktorý na začiatku vybojoval rovnejší „plac". Aspoň mohla ľahšie plniť svoje ošetrovateľské poslanie a mazať mu gélom stále boľavý chrbát. Romana počujeme kričať niekde zhora. Ana po návrate zistila, že Roman je na tom veľmi zle. Ruka samozrejme stále bolela, čo sa snažil riešiť kombináciou analgetík s alkoholom. Napriek tomu bol psychicky na dne. Ana hneď pochopila, čo treba robiť. Presťahovala Romana z bivaku pod hranu previsu, preč z tej odpornej, dusivej diery, ktorá mu robila problém hneď od začiatku. Tu mal väčšie pohodlie, svetlo, mohol si naklásť ohník...Bol ako na doliečení u starej mamy. Veľmi mu to pomohlo. V tábore chýbajú aj obidvaja Tomášovia, ktorí odišli do Juliany robiť ešte nejaké merania a odbery. Ana už stihla pripraviť všetko aj na transport zranených nad vchod do jaskyne. Len sme ešte nevedeli presne, koho všetkého budeme zachraňovať. Počty sa mohli dramaticky zmeniť až do poslednej chvíle (Ľudia! Pre Boha, dávajte si pozor). Inak sme vďaka nej boli pripravení kedykoľvek to zmáknuť.

Chavier pripravuje na uvítanie hody, ktoré sa však v ničom nelíšia od tých gebuzín, čo robil doteraz. Lepšie by sme boli bývali urobili, ak by sme sa do prípravy jedla zapájali všetci a Chaviera brali ako plnohodnotného člena expedície. Dúfam, že moje útroby si už zvykli a môžem to jesť. Na severe sme si varili sami a bolo to určite lepšie. Aj vďaka tomu, že sme tam na povrchu mali lepšie hygienické podmienky. Máme si čo povedať, zážitkov a informácií je veľa. Pred zotmením sa vracajú aj vedci. Bolesťou skrivená tvár Tomáša L. však neveští nič dobré. Čudne poskakuje na jednej nohe - bolí ho koleno, ktoré poriadne opuchlo. Vyzerá to tak, že máme v lazarete ďalší prírastok a do lanového výťahu pristúpil ďalší pasažier. Záchranársky tím je zatiaľ kompletný. Dve mokvajúce rany na nohách nestoja za reč. Mastí máme zatiaľ dostatok a Chavier ešte vyhrabal v lekárničke nejaké špeciálne náplasti, ktoré by nám s Darkom mohli pomôcť. Zaspávam o polnoci umelým spánkom na tankodrome v mojom pelechu.

Obrázok blogu

Mapa časti Cueva Colibri, ktorú sme za približne 12 hodín mapovania zamerali v trojici: Darko, Lukáš a Jaro. Je to približne 1800 m polygónu. Obdivuhodné je, ako detailne ju dokázal Darko za takýto krátky čas nakresliť.

Na záver ešte uvediem niekoľko fotografií speleotém z Cueva Colibri. Všetky fotil J. Schlögl. Speleotémy sú tvorené opálom.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Bizardné tvary sa tu vyskytujú rovnako na povrchu, ako v podzemí.

Jaroslav Stankovič

Jaroslav Stankovič

Bloger 
  • Počet článkov:  77
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Som starý blázon, ktorý si zo záľuby urobil profesiu a z jaskyniara sa stal správcom Krásnohorskej jaskyne. Zoznam autorových rubrík:  Silné zážitkyJaskyneNávštevníciO dobrých kniháchRadzimVenezuelaRožňavské cyklotrasySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu