Alkohol nad zlato (rozprávka)

"Ja ťa ľúbim ako soľ!" - predniesla Maruška medzi dvoma sústami krémešu a kráľ - poučený v predchádzajúcej časti našej rozprávky - ju za to pochválil: "Výborne, dcéra moja, tak som si to predstavoval."
"A čo ty, druhá moja dcéra, ty ma ako ľúbiš?" - oslovil kráľ ďalšiu v poradí.
"Otče, čo si nepamätáš, že si svoju druhú dcéru prehral v kartách?" - začudovala sa Maruška a načala ďalší krémeš.
"Nevadí, tá ma aj tak ľúbila len ako zlato." - dodal zamyslene kráľ a preniesol pohľad na svoju tretiu dcéru.
"Avšak ja ťa ľúbim ako alkohol!" - zakontrovala tretia dcéra a významne si uhla z jednej z fliaš, ktorými bola obvešaná.
"Čo? Alkohol?" - zhrozil sa kráľovský otec a hodil do seba jeden poldecák na upokojenie.
"Ten hnusný alkohol, ktorý robí z múdrych ľudí tupých opilcov?" - pokračoval zhrozene a šmátral po ďalšej fľaši s koňakom.
"Hmmmpf blmmmf mufmuf blllf?" - vykríkla pobúrene Maruška s ústami plnými krémešu.
"Zmizni mi z očí, ty nevďačný opilec!" - zaburácal kráľ na celý kráľovský zámok a osamel. Zostala pri ňom len verná Maruška s krémešmi, pretože sa nedokázala pretlačiť cez dvere.

Kráľ sa naštval a nariadil zákaz alkoholu v celom kráľovstve. Poddaní, ktorí mali ešte v pivniciach pre istotu poschovávanú soľ, boli pekne vytočení - vysýpali soľ do potokov a jazier, čím dezorientovali budúce generácie geológov. Vyprázdnené pivnice potom naplnili ich pôvodným obsahom.

Po čase však došli zásoby alkoholu v celom kráľovstve a život sa veľmi zmenil. Utláčaný ľud si začal uvedomovať svoje nespravodlivé postavenie, začal sa organizovať, zakladať odbory a komunistické strany. Ľudia sa schádzali na námestiach, štrngali kľúčami a dožadovali sa demokracie. Akýsi drzáni vyhlásili kráľovskú moc za nelegitímnu a ustanovili parlament. Čo mal chudák kráľ robiť? Musel tú vzburu krvavo potlačiť. Tým si však získal obrovské sympatie a odboj načas utíchol. Teda, aspoň tak to stálo v kráľovskej kronike.
"Musím im dať opäť alkohol, kým neobnovia strany" - uvažoval kráľ a zo zvyku do seba hodil poldecák vody aj s pohárikom.

Medzitým sa tretia kráľovská dcéra, ktorú prezývali "Čutora", úspešne uchytila u jednej starej babky - dlhoročnej alkoholičky. Čutora bola veľmi šikovná a v krátkych chvíľach medzi opicou a dozvukmi opice pomáhala babke páliť domácu samohonku. Po čase vernej služby jej babka odkázala čarodejnú fľaštičku, ktorá sa nikdy nevyprázdni. Po týchto slovách babka záhadne zmizla, pretože v alkoholickom opojení nezbadala studňu. Čutora najprv vypila všetko, čo našla u babky v dome, potom vypila fľaštičku, ktorá sa nikdy nevyprázdni a keď už nebolo čo piť, pobrala sa domov.

Doma však našla kráľovstvo v rozklade. Keď sa dostala do kráľovského paláca, privítalo ju nádvorie plné Marušky. Čutora preliezla Marušku a dostala sa k svojmu kráľovskému otcovi.
"Tak si mala pravdu, Čutora" - prihovoril sa jej bezmocne otec, na ktorom bolo vidno abstinentské príznaky. "Veď toto je tuším horšie ako keď sa nám vtedy minula soľ!" Maruške na dvore zabehol krémeš a začala sa dusiť.
"Neboj sa, otče" - upokojovala kráľa Čutora. "Vo svojej službe som sa naučila páliť alkohol prakticky z čohokoľvek. O chvíľu budeš mať pálenky koľko len budeš chcieť."
Kráľ sa upokojil a rozkázal strážam, aby priniesli Čutore všetko, o čo len požiada. Keď sa prišiel o hodinu pozrieť na výsledok, bol nadmieru spokojný: stráž sa spokojne povaľovala na lavičke, zbrojnoš sa ledva držal na nohách a poddaní sa spoza brány dožadovali ďalšej rundy. Jedine Maruška nariekala, že jej Čutora berie krémeše.
"Nech sa páči, otče, chutná krémešica!" - ponúkala Čutora svojho otca pohárikom. Kráľ sa posilnil poldecákom a zvolal smerom k Maruške: "Toto je krémeš, ktorý mám ja rád!"

Všetko sa vrátilo do svojich koľají: poddaní zrušili odbory a zasadli do krčmy, dokonca aj Maruška si uvedomila, aké prasa z nej narástlo a začala trénovať na roto-koni, aby trochu zhodila. A kráľ dal poznamenať do kráľovskej kroniky ďalšiu múdrosť, ktorú ho naučili jeho dcéry: "Alkohol je svinstvo, ale poriadok musí byť!"