Napriek veľkému prírodnému bohatstvu sa Afrika stále topí v dlhoch a chudobe. Od roku 1960 sa do Afriky v rámci rozvojovej pomoci "nalialo" viac ako 450 miliárd dolárov (čo zodpovedá šiestim Marshallovým plánom), avšak bez väčšieho účinku. Ako je to možné?
George Ayittey si myslí, že rozvojová pomoc Afrike (napríklad iniciatíva "viac pomoci" nemeckej kancelárky Angely Merkel) je natoľko zaťažená emóciami, hyperkorektnosťou a postkoloniálnymi pocitmi viny, že v nej nezostáva miesto pre rozum, pragmatizmus a efektivitu. Peniaze určené na pomoc Afrike totiž končia v bezodnej čiernej diere. Pohlcuje ich korupcia (podľa výpočtov Africkej únie sa jedná o 148 miliárd dolárov ročne), odsun kapitálu (22 miliárd) a občianske vojny (15 miliárd ročne). Zvýšenie finančnej pomoci a odpustenie dlhov bez urobenia reforiem, bez zmeny podmienok a bez účinných kontrolných mechanizmov nemá zmysel. Väčšina afrických politických vodcov však o reformy nejaví záujem. Z 53 afrických štátov je len 16 demokracií, iba osem má nezávislú tlač. Bez politických reforiem sa africké štáty zo svojej biedy nevyhrabú. Na Afrike vidno, ako sú politická sloboda a ekonomická prosperita úzko zviazané. Aké je možné východisko zo začarovaného kruhu?ˇ
George Ayittey hovorí, že pomôcť môže iba "smart aid" (inteligentná pomoc). Podporovať treba rozumné rozvojové projekty, zamerané na posilnenie občianskej spoločnosti. To znamená, že pomoc nebude smerovať do rúk skorumpovaných vlád, ale do občianskych iniciatív. (Príkladom slovenskej "smart aid" sú podľa mňa aktivity eRka Dobrá novina.) Dôležitá je podpora inštitúcií: slobodných a nezávislých médií, nezávislého súdnictva, nezávislých centrálnych bánk. Je nutné rozlišovať medzi africkými ľuďmi a africkými vládami. Počas studenej vojny Západ nedával komunistickým vládam peňažnú pomoc, ale podporoval reformné hnutia ako poľská Solidarita, alebo zakladal inštitúcie ako Rádio Slobodná Európa. Ayitteay sa pýta, prečo sa s Afrikou nakladá inak. Prečo to neskúsiť napríklad s Rádiom Slobodná Afrika? Bez slobody v Afrike pokrok nebude.
(Celý článok Georgea Ayitteya si môžete prečítať tu.)
