56 percent voličov dalo hlas bývalému komunistovi, bývalému mečiarovcovi a terajšiemu prívržencovi populizmu a národného socializmu Roberta Fica. (Aby bolo jasné, Ivan Gašparovič mal v minulosti aj niektoré svetlejšie chvíľky, napríklad v mladosti podporoval Dubčekov socializmus s ľudskou tvárou a zo začiatku bol umiernenou protiváhou Mečiarovi. Tu je jeho politický CV.)
Je smutné, že väčšine voličov neprekáža, že bude mať prezidenta, ktorý spolupracoval s Mečiarom počas noci dlhých nožov a dní plných klamstiev, krádeží, protiústavných rozhodnutí, utajených svedkov, samoúnosov a samovýbuchov. 56 percent voličov si vybralo prezidenta, ktorý je dnes servilným oportunistom a klamárom. Volili človeka, ktorý robí pri verejnom vystupovaní trápne prešľapy, vybrali si pretekára, ktorý myslí náhodne a jazdí závodne, a nadáva druhým ľuďom do starých ujov.
Po voľbe Ivana Gašparoviča sa z volebného zrkadla na nás pozerá úbohý svet Fica, Slotu a Mečiara. Je to svet, v ktorom sa slobodné médiá nazývajú hyenami a prostitútkami, svet, v ktorom sa politickému súperovi nadáva do hajzlov a hrozí basou, svet zastrašovania čestných sudcov, svet politikov podozrivých z kontaktov s mafiou, svet, v ktorom sa nenávistne štve proti Maďarom a v opilosti vykrikuje "do tankoch" na Budapešť, svet, v ktorom sa trieska do stola pred kravínom, svet, v ktorom sa bývalí komunisti pred kamerami hrajú na zbožných katolíkov. Je to mentálny svet, v ktorom sa nevinná obeť násilného útoku zneužije na burcovanie nacionalistických vášní a označí za klamárku. Svet netransparentných miliardových tendrov a oznamov na nástenkách, svet drzých lží. Svet snáh o deformovanie justície, zdravotníctva a dôchodkovej reformy. Svet, ktorý ignoruje vzdelanie a vedu, svet, v ktorom je slovo google neznámym pojmom. Svet komplexov a zlej angličtiny. Je to tragikomický svet ľudí, ktorí si nevšimli november 1989.
Slovensko malo obrovskú šancu premeniť sa na malé Švajčiarsko v Európe. Fakty sú jasné. Stačili iba dve (šťastnou náhodou vzniknuvšie) volebné obdobia proreformnej vlády a z krajiny zaostávajúcej za susedmi sa stal malý ekonomický tiger. Ten preskočil okolité štáty a získal euro tesne pred príchodom finančnej krízy. Teraz by stačilo reformy dokončiť - najmä reformu školstva, vedy a zdravotníctva a Slovensko by sa vyvíjalo správnym smerom. Škoda, že tiger asi zase bude musieť „padnúť na hubu" a premeniť sa znovu na slabé, bojazlivé a choré mačiatko. Asi ešte potrvá, kým slovenský volič pochopí, že kráľ národného socializmu a populizmu je iba nahým rozhnevaným zväzákom.
Tragikomédia Slovenska je, že mužovia novembra a intelektuálni autori reforiem (dnes hlavne v OKS a KDS), vďaka ktorým má dnes Slovensko euro a nie je ekonomicky na kolenách ako Maďarsko (reformátor Mikloš vyšiel z ich kruhov), nemajú dokopy ani päť percent hlasov. Je paradox, že veľkohubí nacionalisti zneužívajúci maďarskú kartu sú slepo volení, a pritom vedú Slovensko tam, kde je Maďarsko dnes.
Pre Slovensko by bolo najlepšie, keby mu spoločne vládli proreformní ľudia z OKS, KDS spolu so Sulíkovou novou stranou, s SDKÚ a KDH. Žiaľ, pravica je rozštiepená a neviem, čo by ju mohlo stmeliť v boji proti Ficovmu populizmu. Proreformní politici by mali teraz zabudnúť na spory v bioetických otázkach a spojiť sa kvôli spoločnému víťazstvu. Na tvrdé, otvorené a dôležité diskusie o týchto témach bude ešte času dosť. Teraz tu vládnu ľudia, ktorým nejde o súboj hodnôt, ale len o moc založenú na primitívnych vášňach.
