Paradoxne čím viac sa dozvedáme o histórii islamu, tým lepšie môžeme pochopiť seba – našu vlastnú západnú civilizáciu. Lewis zdôrazňuje, že pre väčšinu moslimov Západ znamená to isté ako kresťanstvo. S tým by určite nesúhlasili mnohí sekularizovaní Európania a Američania. Prekvapilo by ich však, že moslimovia vidia aj sekularizáciu ako kresťanský fenomén. A pohľad na teologické rozdiely medzi islamom a kresťanstvom nám povie, že nie sú ďaleko od pravdy. Islam totiž na rozdiel od kresťanstva nepozná rozdiel medzi politikou a náboženstvom.
V kresťanstve od začiatku vládlo napätie medzi cirkvou a štátom. Už v Novom zákone možno nájsť zásadné odlíšenie sféry náboženskej a politickej: „Dajte cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie“ (Mt 22, 21). Zakladateľ kresťanstva zomrel v politickom procese a kresťanstvo zažilo potom politické prenasledovanie i dominanciu. Mojžiš nikdy do zasľúbenej zeme nevošiel. Mohamed dosiahol triumf počas života, dobyl zasľubenú zem a vytvoril si vlastný štát. Štát bol cirkvou a cirkev bola štátom. Podľa Lewisa bol Mohamed svojím vlastným Konštantínom. V islame nemá zmysel hovoriť o oddelení štátu a cirkvi, pretože niet čo oddeľovať. V politike je islam radikálne monistický. V západnom kresťanstve nebol duchovný a politický vodca jednou osobou, napríklad v tzv. boji o investitúru sa profilovali hranice svetskej a náboženskej moci. Kresťanstvo tak bolo zdrojom zdravej sekularizácie, ktorá otvorila dvere demokratickému politickému systému.
V islame tiež nemá zmysel hovoriť o diskusii o zákonoch, pretože zákon je už daný v Koráne. Keď moslim prvýkrát navštívil britskú Dolnú snemovňu, v správe zaznamenal svoj údiv nad úbohým stavom ľudí, ktorí nemajú tak ako moslimovia Bohom zjavený zákon. Kresťania majú síce morálne zákony od Boha, ale ich konkrétnu aplikáciu vo verejnom živote chápu ako svoju tvorivú úlohu. Etika v kresťanstve nie je totožná s politkou, i keď sa prekrývajú. Zaujímavé je, že rozdielny pohľad na politiku pritom pramení z odlišnej teológie - z odlišného pohľadu na vzťah Boha a človeka. V kresťanstve i v židovstve hrá dôležitú úlohu slobodná vôľa človeka. V islame je vôľa Boha taká silná, že takmer neostáva žiadny priestor pre pojem slobody človeka.
Slobodný politický systém a zákonodarstvo patria k nutným predpokladom ekonomického i kultúrneho rozvoja, takže ich chýbanie v arabských krajinách je jedným z hlavných dôvodov ich zaostalosti.
Ak máte chuť prečítať si viac o tom, v čom spočíva zrážka civilizácií, sú knihy Bernarda Lewisa “What went wrong“ a „The Crisis of islam“ tým pravým zdrojom informácií.
