Pani Pietruchová sa domnievala, že nepoškvrnené počatie znamená počatie nepoškvrnené pohlavným stykom. Príkladom by mohlo byť počatie Ježiša jeho matkou Máriou pôsobením svätého Ducha. Nie je sama, kto katolíckemu termínu nepoškvrnené počatie pripisuje takýto význam. Má to svoju vnútornú logiku. Ak by totiž naozaj nepoškvrnené počatie malo význam nesexuálneho "čistého" splodenia, automaticky by to znamenalo, že podľa katolíkov je sexuálne plodenie niečo nečisté, hriešne. To všetko znie perfektne logicky a v súlade s bežnou predstavou o vzťahu kresťanstva a sexuality. Háčik je iba v tom, že je to perfektne pomýlené.
Pod nepoškvrneným počatím v skutočnosti teológovia myslia splodenie Márie jej rodičmi. Šlo teda o normálne telesné sexuálne počatie mužom a ženou, ktorými podľa legendy boli svätí Joachim a Anna. Prečo bolo nepoškvrneným, nechajme teraz bokom. Mňa zaujíma, prečo si pani Pietruchová a mnohí iní myslia, že podľa kresťanov bolo splodenie Márie a iných detí poškvrneným počatím. Dôvodom podľa mňa je, že si mylne zamieňajú kresťanstvo s niečím iným, konkrétne s jeho rôznymi gnostickými verziami. Zhodou okolností som o gnosticizme písal vo svojom poslednom blogu.
Podľa gnostikov je materiálny svet zlý, pretože ho stvoril zlý Boh (Demiurg). Iba duchovný svet, vrátane ľudskej duše, je dobrým - ide o dielo dobrého Boha. Sexualita a telo sú teda v protiklade s duchovnou stránkou človeka, telo je pre dušu väzením. Takýto gnostický pohľad na dušu a telo mal aj Platón. Odtiaľ je napríklad názov platonická láska - čiže 'čistá' láska nepoznačená 'špinavou' telesnosťou. Z telesného väzenia sa duša môže oslobodiť zvláštnym poznaním (gnózou). Pre gnostikov (napríklad stredovekých katarov) bolo každé telesné počatie poškvrneným počatím. Preto napríklad odmietali manželstvo ako niečo hriešne.
Gnostický (telom a hmotou pohŕdajúci) pohľad kresťanstvo (ale i predtým židovstvo) identifikovalo ako blud. V Biblii je sexualita prezentovaná ako dar Tvorcu človeku. Takže sme svedkami celkom vtipného paradoxu. V našej postkresťanskej spoločnosti mnohí ľudia kritizujú židovsko-kresťanský pohľad na sexualitu. Irónia je v tom, že občas nevedomky kritizujú obraz sexuality, ktorý židia i kresťania v minulosti vyhlásili za nežidovskú a nekresťanskú herézu. Keďže ide o postkresťanov, nemajú ešte od kresťanstva dostatočný odstup, aby ho videli také, aké je. Nepoznajú kresťanstvo zvnútra, ale ani zvonka, pretože ho ešte celkom neopustili. Ako píše Chesterton v úvode svojej knihy The Everlasting Man, bolo by užitočnejšie, keby sa na kresťanstvo pozreli ako úplní cudzinci alebo mimozemšťania. Potom by sa nestalo, že by si ho poplietli s náboženskými prúdmi voči ktorým sa počas celej svojej histórie stavalo odmietavo.
"The next best thing to being really inside Christendom is to be really outside it." (G. K. Chesterton)
