Aký je rozdiel medzi vedou a filozofiou? (I)

Modernú verziu pozitivizmu sformulovali a zastávali napríklad myslitelia, ktorí patrili do Viedenského krúžku. Považovali za zmysluplné iba výroky prírodných vied. Podobne Wittgenstein napísal, že „celkom pravdivých tvrdení je celá prírodoveda (alebo súhrn prírodných vied). Filozofia nie je žiadnou z prírodných vied.“ (Tractatus 4.11, 4.111) Niekedy býva zaraďovaný medzi pozitivistov aj Karl Popper. Ide však o omyl. Práve Popper skritizoval pozitivizmus Wittgensteina a Viedenského krúžku (napr. v diele Otvorená spoločnosť a jej nepriatelia, pozn. 46 a 51 ku kapitole 11). Ukázal, že pozitivizmus je vnútorne rozporuplný.

Pozitivisti stotožnili hranicu medzi zmysluplnými a nezmyselnými výrokmi s hranicou medzi vedou a filozofiou (metafyzikou). Dopustili sa tak (tragi)komického omylu. Neuvedomili si, že ich tvrdenie o nezmyselnosti filozofie je samé o sebe filozofickým (empiricky a matematicky netestovateľným) tvrdením, a teda je nezmyselné. Odmietanie metafyzickej špekulácie je samé o sebe metafyzickou špekuláciou. Odmietanie filozofie je samé o sebe filozofiou. Wittgenstein vlastne vyvracia sám seba, pretože jeho tvrdenie o výlučnej zmysluplnosti alebo pravdivosti celku prírodovedných výrokov samo o sebe do tohoto celku nepatrí, a preto je nezmyselné. Wittgenstein niečo podobné vlastne na konci svojho slávneho Traktátu priznáva: „Moje vety objasňujú prostredníctvom toho, že ten, kto mi rozumie, ich na konci rozpozná ako nezmyselné“ (Tractatus 6.54).

Popper navrhol ako demarkačné (oddeľovacie) kritérium medzi vedou a metafyzikou falzifikovateľnosť (testovateľnosť vedeckými metódami). Netvrdil však, že metafyzické (t.j. prírodnú vedu presahujúce) tvrdenia sú nezmyselné. Práve naopak, výslovne napísal, že jeho demarkačné kritérium je kritériom vedeckosti, a nie zmyslu.

Okrem rizika pozitivistického poprenia filozofie existuje aj opačné riziko: ignorácia prírodných vied zo strany metafyzického špekulanta. To je vlastne metóda, ako odhaliť nebezpečného metafyzického šarlatána: treba zistiť, či uznáva prírodnú vedu. (Je to aj výborná metóda, ako odhaliť náboženského sektára.)

V druhom dieli mojej úvahy uvediem príklady, ako sa prírodné vedy a filozofia navzájom obohacujú.