Hovoriť o desperádovi, ako o človeku, ktorý nerád prehráva, je ťažké, mlčať o ňom zas hlúpe. Hlúpe pretože neexistuje žiadny definitívny víťaz!!! Ťažké preto, že ten kto sa uspokojí iba s touto metafyzickou banalitou, si to príliš uľahčuje a míňa tým brizantnú dimenziu problému.
My sa iba patologicky držíme svojich úbohých štatistík: stredných hodnôt, štandardných odchýlok, normálneho rozdelenia, namiesto toho aby sme čítali v tvári desperáda. Ľudí kategorizujeme na kapitalistov, konkurentov a triednych nepriateľov, na tých ktorí patria do nášho impéria, globalizátorov...atď. Nevidíme, že denne rastie počet prehrávajúcich, v chaotickom, hektickom, neprehľadnom procese a tak sa od seba oddeľujú kohorty tých, ktorí podľahnú, sú porazení či sú obetami. Ten kto zlyhal sa má zmieriť s osudom či rezignovať, obeť môže žiadať satisfakciu, porazený sa pripravovať na ďalšie kolo. Ale radikálny desperádor nikdy neprehráva, separuje sa, stane sa neviditeľným, stráži si svoje fantazma, má svoj fetiš, koncentruje energiu a čaká, kedy už udrie jeho hodina!!! Má svoje akvárium, svoje právne obkľuky, je celkom izolovaný, aby nemusel byť v kontakte s okolitým prostredím. Bojí sa pozerať zoči-voči pravde do očí, lebo nerád prehráva a pravda stojí stále na jeho strane. Má svoj FUN-klub, svojich otrokov a svoje páky, ktorými hýbe svet. Tento úbožiak je však spravidla prenasledovaný fantazmami a trpí len sporadicky, z bezpečnostných dôvodov – a to stratou zmyslu pre realitu.
