Vie si postaviť prístrešok v prírode prakticky z čohokoľvek a keby bolo najhoršie, večeru by si ulovil vlastnými rukami. Popritom, ako strúha drevenú lyžicu mi dokáže rozprávať o priateľstve a láske.
Môj frajer ma zobral na skautský tábor. Skautský tábor pre mňa vždy vyzeral exoticky. Už na prvé počutie sa javil ako ideálne filmové prostredie pre niekoľkodielny mládežnícky seriál s mierne absurdným humorom.
Možno je to tým, že o skaute sa toho veľa nevie, teda okrem toho, čo vedia samotní skauti a čo odznelo v slávnom videu Jura Šoka Tabáčka.
Väčšina ľudí si mýli skautov s nejakou náboženskou komunitou, ktorá žije v lesoch, vzýva ducha svätého a loví veverky.
Aj takí iste sú.
Ale môj frajer nie. On je prosto skaut ako sa patrí.
Historky zo skautského tábora sú mimoriadne autentické. Dva týždne v prírode totiž vyzerajú ako dokonalá živná pôda pre všetko nadprirodzené, od sekier trčiacich z nohy cez rozbité ústa až po deti v latríne. Už len samotný fakt, že kdesi uprostred prírody sa banda nadšenej uniformovanej mládeže zmobilizuje na postavenie kompletného tábora s kuchyňou, kúpelňou a latrínami a po dvoch týždňoch podľa správnosti nenechá po sebe ani stopu, je pekná čriepka, hoci tak veľmi vytrhnutá z lepkavej reality mestských dní.
Napriek tomu, že najprv nerozumiete všetkým tým rituálom a prísahám, a zdajú sa vám prinajmenšom čudné, už po pár dňoch sa prichytíte, že dvíhate ruku s prekríženými prstami a hovoríte o záchrane vlajky, nočných hliadkach a bobríkovi odvahy. Po chvíli vám príde celkom prirodzené, že vaším jediným problémom je, čo pripraviť na obed, kde zohnať drevo, ako zabaviť deti a kam sa skryť pred slnkom.
A keď sa potom vraciate do reality, tak zistíte, že vám jednoducho chýba priezračná nočná obloha, gitara pri ohni, kúpanie v potoku a báchorky rozprávané v popoludňajšej pauze.
Vtedy viete, že vás dostali. Oddnes až navždy budete mať pár historiek s charakteristickým úvodom: „...raz na skautskom tábore..“
