Bola sobota okolo obeda a ona sa na tomto krásnom novom bicykli vybrala po okolí. Keď bola v Nemecku, jej šéf mal zaujímavý zvyk. Kedykoľvek počas pracovnej doby, keď mal voľnejšiu chvíľku, sadol na svojho tátoša s dvomi kolesami, ktorý po zvyšok dňa trpezlivo čakal opretý o stenu na terase, a vybral sa bicyklovať k jazeru. Po ceste pozdravil známych, spočítal turistov a potenciálnych zákazníkov. Potom sa vrátil a pokračoval v kuchyni.
Kamarátke sa jeho štýl páčil, takže sa ním voľne inšpirovala a po skončení práce zverila svoje pozadie tvrdému sedadlu ešte neskroteného bicykla. Prechádzala ulicami a zdravila susedov, ktorí pracovali v záhrade, maľovali plot, hrali sa s deťmi, venčili psa, fajčili, nasadali do auta a vchádzali do domu. Po ceste videla, že práve otvárajú krčmu, stretla potetovaného pánka, ktorý len v šľapkách vybehol z domu, starú paniu s pudlom či bezdomovkyne, ktoré prehrabávali kontajner s vidinou sobotňajšieho obeda. Mala šancu všimnúť si, že na sídlisku pribudli nové eko kontajnery na oblečenie a tiež, že areál bývalej nemocnice, ktoré už dlhé roky chátra a čaká na svojho kupca, ktosi celkom slušne vyriadil. Vyšliapala niekoľko kopcov či kopčekov, previezla sa pomedzi rozbité budovy liečebných ústavov okolo jazierka, ktoré by pokojne mohlo byť súčasťou príjemného parku tak, ako to bolo kedysi. Mala čas a priestor uvažovať, sledovať, všímať si a zároveň oddychovať.
Keď mi o tom hovorila, spomenula som si na rozhovor v ostatnom .týždni s riaditeľkou oddelenia dopravy Janette Sadik-Khan na tému budúcnosti dopravy mesta New York, ktorá podľa nej spočíva aj vo využívaní potenciálu iných dopravných prostriedkov ako sú autá. Do auta si nesadnete len preto, aby ste sa pred obedom povozili po okolí (pokiaľ teda nie ste Američan alebo veľmi bohatý Slovák), dupľom nie, ak ste taký zodpovedný vodič ako ja, že radšej ani nejazdíte, kým naozaj nemusíte, lebo máte strach. Bicykel však túto možnosť ponúka, a čo je podstatné, nesmrdí. Pomaly na to prichádzajú aj v našom hlavnom meste, kde sa rovnako ako v New Yorku rozhodli zaviesť systém zdieľaných bicyklov, aký poznáme napr. z Holandska. Človek sa presunie z bodu A do bodu B, rýchlo a takmer zadarmo. Naše hlavné mesto nie je Amsterdam a my nie sme Holanďania, napriek tomu sme našli dobrú vec, ktorá funguje a ktorou sme sa inšpirovali a aj keď nie je isté, aká bude úspešnosť tohto projektu u nás, inak ako tým, že to vyskúšame, to nezistíme. Inšpirovať sa treba, napokon, aj vďaka šéfovi z Nemecka sa kamarátka v sobotu odhodlala len tak spontánne vysadnúť na dvojkolesového fešáka.
Dobré myšlienky sú dôležité, no ich realizácia sa s každou krajinou líši. Naše Slovensko napríklad nemá také cyklistické trasy a ani nie je také bezpečné ako Nemecko. To je napokon aj dôvod, prečo som vám napríklad nepovedala hneď, že tá kamarátka som ja a ten krásny nový bicykel je vlastne môj. Nebolo to preto, že (samo)chvála smrdí.
