Pár intelektuálov opätovne napľulo na bulvár ako taký a vyjadrilo nesúhlas s jeho existenciou v globálnom svete. Hrdo demonštrovali fakt, že bulvár nečítajú a nepodporujú ho. Ostatní si rozhovor ani neprečítali a nehovorili o ňom, niektorí si ho pozreli povrchne a hneď sa vrátili k čítaniu Nového času. („Lebo ten vie, kto má najväčšie..“) Zaujímavé by bolo zistiť, aký počet ľudí sa vďaka Karolovi Sudorovi zamyslel nad svojou mediálnou recepciou. Bohvie, či aspoň jeden čitateľ bulváru si následne vstúpil do svedomia. Bolo by naivné očakávať takýto prevrat po jednom interview?
Dajte im chlieb a hry
Hladiny vôd sa rozbúrili, pár ľudí sa pohádalo, pár mudrlantov zamudrovalo. A potom všetko stíchlo. Bulvár funguje ďalej, naďalej ho čítajú tisícky ľudí. Každý deň, ráno pri káve a nie je im na zvracanie. Naopak, je to príjemne strávený čas relaxovaním a zabávaním sa nad témami, ktoré nezaťažujú mozog. A o tom to je. Bulvár od vás nevyžaduje, aby ste rozmýšľali. On útočí na primitívne pudy. Čitateľov podnecuje k vytváraniu si mienky o iných. Človeka na titulnej stránke možno takto spoznať, posúdiť, odsúdiť,... Čím viac negatívnych správ v bulvári, tým horší človek. Nikto sa po dopití kávy nepýta, či bola napísaná pravda, či za textom stoja fakty alebo vykonštruovaná realita. Komu už na takom niečom záleží? Čitateľ sa chcel zabaviť, oddýchnuť si, odreagovať sa a zistiť, čo robia a ako žijú iní. To sa podarilo. Mohol sa zasmiať, rozčúliť, zanadávať si, išiel do práce, pri ďalšej káve s kolegami prediskutoval, čo robí tá Bartošová, Novotný, Šuvadová,.. Po celý čas nemusel nijako rozmýšľať, kriticky analyzovať, hodnotiť, asociovať, skrátka namáhať sa. Len si sadol do arény a s pokojom pozeral na práve prebiehajúce gladiátorské zápasy. Za tých dvadsať rokov, čo tu máme bulvár, videl čitateľ v aréne padnúť už pekný pár gladiátorov. Fandil im, nenávidel ich, sympatizoval s nimi, povzbudzoval ich, či volal na ich porážku,... Potom sa vrátil do skutočného života, chvíľu o nich hovoril, chvíľu na nich myslel, potom na nich zabudol.
Ľuďom treba chlieb a hry – aj to je kruté posolstvo Sudorovho interview: od čias antického Ríma sa toho veľa nezmenilo, ani ľudia. Existencia hier predpokladá divákov, a ten bulvár mal a bude mať aj naďalej.
