NASIM RODICOM... Naozaj sme vsetci rovnaki???

Kym zijeme doma s rodicmi, cely cas nadavame, stale sa nam nieco nepaci, permanentne hladame zamienky na hadky a chceme sa co najskor osamostatnit a mat naozaj ten svoj zivot. No a potom odideme do sveta, sme nuteni starat sa sami o seba, travit cas s inymi (cudzimi) ludmi, nemame vlastne nikoho, koho by sme mohli nazvat rodinou a zacina nam byt smutno. Nie sme predsa len trochu cudni??? Ja viem. Milionkrat som treskla dverami tak, aby ste to poculi nielen Vy, ale aj susedia o pat poschodi vyssie. Milionkrat som nechala vytiahnute maslo na stole a spoliahala som sa na to, ze Vy ho schovate. A naozaj ste ho schovali, aby sa neroztieklo po stole. Milionkrat som nechala neumyte riady. Len tak, z trucu, aby som Vam dokazala, ze aj Vy viete umyt tych zopar zaschnutych poharov. Kazdy den som nechavala zasvietene svetlo v kupelni a potom som Ti, tati, krvopotne vysvetlovala, ze ja sa tam predsa este vratim. Naozaj sa tam vraciam. Zeny proste v kupelni travia viac casu, ako chlapi :) A Tebe, mami, som tiez nekonecnym radom vyhovoriek kazdy den tvrdila, ze zajtra uz budem zehlit. Musis uznat, ze mam dobru fantaziu ;) ale slubujem, ked sa vratim, ozehlim vsetko zabudnute. Naozaj. Je mi smutno. Za vsetkymi domacimi pracami, za kvietkami, ktore polievate namiesto mna, za skrecatom, ktore krmite namiesto mna. Je mi smutno, lebo sa nemozem pozerat na detske ihrisko, ktore mame pred domom, chybaju mi aj tie zastupy vrzgajucich autobusov, chybaju mi Vase kazdodenne vymeny nazorov o mnozstve (ne)kupeneho chleba, chybaju mi dokonca aj Vase rozhadzane kusy oblecenia, ktore sa obcas objavuju po celom byte. A najviac zo vsetkeho mi chybate VY. Aj ked obcas robim zle veci a obcas nadavam a vravim zle veci, nemyslim to tak. Ale ved to Vy vlastne viete. Viete vsetko, hoci Vas casto nepocuvam. Vravi sa, ze matky maju vzdy pravdu. A naozaj to plati. Len este musim vyskumat, ako mozu vzdy vsetko vediet takmer presne :) Dakujem. Za vsetky rady, ktore navonok tvrdohlavo odmietam. Ja si ich tajne beriem k srdcu a vzdy nad nimi premyslam. Dakujem za podporu, dakujem za nekonecnu trpezlivost, ktora Vas pri mojich sialenych napadoch musi ubijat. Dakujem za to, ze stojite pri mne a ze sa na Vas mozem spolahnut. Dakujem za to, ze ma lubite. Aj ja lubim Vas. Pretoze ste ti najlepsi rodicia na svete!!!