O láske a o kráse

Nedávno mi jeden kamarát napísal, aby som mu poslala mail o láske a o kráse. V domnienke, že sa na tieto témy ťažko píše niečo vážne a pošlem mu iba nejakú hlúposť v zmysle "ako sa mám", som mu odoslala stručnú analýzu vývoja spomínaných kategórií. A mail ho zmiatol natoľko, že som sa dnes rozhodla zmiasť aj ja Vás :) Začneme tou krásou: krása vznikla ako kategória estetickej vedy niekedy veľmi veľmi dávno, keď ľudia začali mať estetické vedomie, tzn. niekedy v dobách, keď začali zdobiť prvé zbrane či nádoby a kresliť po jaskyniach zvieratá. Zadefinovala sa však až v dobách antických, keď o nej stvoril prvú ucelenú definíciu Platón. Neskôr sa viedli polemiky o tom, čo je naozaj krásne, rôzni filozofi presadzovali svoje názory v náväznosti na panovníkov, dobu, v akej žili, podmienky a vzťahy ľudí a podobne. Najviac v rozpore boli Platón a Aristoteles, ktorých názory sa rôznili v tom, či treba krásu chápať ako harmóniu a súlad jednotlivých vecí, alebo ich treba oddeliť. Objavili sa názory, že krásne je všetko, ak to spĺňa svoj účel. Krásne je aj všetko dokonalé, pretože čo je nedokonalé, už samo osebe predpokladá chybu, ktorá estetickosť narúša. Mnoho z antických teórií sa používa dodnes.Následne upadla otrokárska spoločnosť a zrodil sa feudalizmus, na výslni sa objavila cirkev a všetko sa nieslo v jej duchu. Snáď najvýraznejšou osobnosťou tohto obdobia bol Tomáš Akvinský, ktorý dokonalosť videl v Bohu, tvrdil, že všetko božské musí byť dokonalé, pretože Boh je dokonalosť sama osebe. Pozoruhodný je aj názor Jána z Damašku, ktorý smerom k umeniu tvrdil, že ak obraz predstavuje určitý výjav, klaniame sa a uctievame si daný výjav a nie hmotu, pretože umelecké dielo (ako čistá hmota) iba niečo zobrazuje, zatiaľčo samotný výjav nás vťahuje do deja...Týmto sa pomaly presúvame aj k pasáži o láske, pretože Platón vysvetlil krásu i tak, že je to všetko, čo milujeme. Čo do istej miery má svoj logický základ...A estetické kategórie dnes: V dnešnom svete je pohľad a ponímanie krásy trochu zvrátene, vzhľadom k tomu, že v mnohých prípadoch nám názory o tom, čo je pekné a čo nie, tlačia do hláv média a ľudia sú potom z toho zblbnutí tak strašne, že medzi najkrajšie ženy našej republiky zradia Belohorcovú (všetka česť). Tým som chcela povedať, že stačí, aby Nový Čas priniesol reportáž z oslavy Zuzkiných narodenín a utrúsil poznámku o tom, aký mala krásny účes a milión obyvateľov tomu jednoducho uverí a vezmú si ju za svoju modlu. Aj toto je, žiaľ, jedna tvár "krásy"... Ale inak je na svete veľa krásnych vecí, zelená tráva, rozkvitnuté púpavy, labute plávajuce po modrej hladine rieky, budova NBSky, Bratislavský a Trenčiansky hrad, malé mačiatka, ten pokrčený psík z reklamy na nemenovaný krém, slnko svietiace nad hlavami, chlapi v oblekoch, Julia Roberts, či Maybach 57S, Lincoln Continental alebo Seychellska vlajka... Stále je prečo žiť :) No a láska...Na jednej strane predstavuje čistý regres, mysliac na to, ako sa z nej stal ľahký a predajný nástroj. A na strane druhej je niečím, po čom všetci stále v kútiku duše túžime a jednoducho si bez nej nevieme predstaviť život. Otázkou však ostáva, čo to láska naozaj je. Najskôr nevieme, ako k nej prísť a postupom času zase ani nestihneme postrehnúť, ako sme ju stratili. Tak strašne bolí, tak veľmi nás robí šťastnými. Láska je ako malé šialenstvo, ktoré vystrájame, keď nás nikto nevidí a potom sa schovávame za nezodpovednosť iných, ak nám zlomí srdce. Jednoducho kolotoč, v ktorom sa točíme stále dokola a nikto nikdy nepríde na to, ako z neho vyjst v zdraví von. Pretože to asi ani nechceme... :) Myslím si, že to treba vyriešiť jedinou otázkou - ale musíme si odpovedať naozaj úprimne - SME STASTNI??? A ak odpoveď bude áno, potom vieme, čo je to láska. Pretože či chceme, alebo nie, stále hrá a bude hrať najdôležitejšiu úlohu v našich životoch... :)