Ak v poslednej dobe sledujete situáciu v našom školstve, dočítate sa všeličo. Údiv, alebo ako to nazvať, vo mne vzbudzujú reakcie typu: „Teraz ste sa zobudili?", „Kde ste boli doteraz?" „Prečo práve v tom najnevhodnejšom období - v čase krízy..."
Kde bolo tam bol, za siedmimi horami, za siedmimi dolinami, bola raz jedna krajine, v tej krajine školstvo, a v tom školstve učitelia.
Pozrel som som si večer na tému na STV-éčke. Pravdupovediac, neprežíval som zrovna nadšenie, keď som počul čo hovorí pán minister.
Za jednou dedinou mal rozložený svoj stan jeden výborný herec. Raz keď sa chystal na svoje predstavenie, začal jeho stan horieť. Vidiac, že si s tým sám neporadí, už nalíčený a v odeve na vystúpenie, rozbehol sa do neďalekej dediny pre pomoc. Keď zbadal dedinčanov mával rukami a kričal o pomoc.
Pokosil som trávu a nakŕmil ňou prasiatka. Ale to vlastne nie je dôležité. Pri tom kosení mi napadol jeden príbeh, ktorý som kedysi čítal.
Som učiteľ. A??? A nemám čas. Dokonca ani teraz v auguste. Už dávno som chcel o mojej práci a vecí s ňou súvisiacimi niečo napísať. Ale nemal som čas. Prečo?
