Druhý východný okruh

Prvý východný okruh som opísal na tomto blogu v roku 2007. Pridali sme si do spomienok 17 rokov a boli sme zvedaví, čo sa tam zmenilo. Čosi sa zmenilo, aj uhol nášho pohľadu...

Cestu sme si rozdelili na tri etapy, prvá oddychová zastávka bola v reštaurácii pri pamätníku v Nemeckej. Jedlo bolo dobré, aj sme sa trochu prešli k pamätníku.

Pamätník symbolizujúci plameň pece a kľačiacu ženu bol zhotovený podľa projektu architektov A. Béllu, E. Stančíka, M. Belluša a akademických sochárov K. Patakyovej a A. Viku.  

Druhá zastávka bola po kratšej jazde, lebo sme chceli vidieť prameň rieky Hron a neďaleký Chmarošský viadukt.

Prameň rieky Hron. 

Chmarošský viadukt v Telgárte (GPS: 48.85506, 20.20398) 

Obe tieto miesta sú vďačné na krátky oddych, je tam parkovisko. V prameni Hrona veľa vody nebolo, ale hádam, keď naprší...

O kúsok ďalej sme (ako z rýchlika) obdivovali Kráľovu hoľu. 

Iný diaľkový pohľad na Kráľovu hoľu z Muránskeho hradu (2006) 

Na čas obeda nám prišla vhodná reštaurácia Lietadlo. Jedlo bolo fajn, len tie porcie, polovicu som si musel dať zabaliť.

Takéto kedysi lietali nad nami, ale netrúfam si ho identifikovať. Môj prvý let bol v IL-18 z Bratislavy do Prahy a späť. Silný zážitok... 

Medzilaborce

Takmer v cieli - Monastyr Krásny Brod. 

O meste Medzilaborce, ktoré nazvala "Warholcity" napísala pekný článok v roku 2007 Dana Pančurová. Iste by aj ona musela uznať, že odvtedy sa tam dosť vecí pomenilo a hádam sa dá povedať, že k lepšiemu.

Tradičná dominanta mesta pravoslávny chrám Sv. Ducha.  

Približne na mieste, kde kedysi stál dom kultúry je dnes Mestský úrad, sídlo Mestskej polície a samozrejme, aj knižnica. 

A tu je zlatý klinec mesta - Múzeum Andyho Warhola. Rozpracované a ešte nedokončené "opláštenie" v zmysle Andyho moderny.  

Neďaleko múzea je príznačne penzión "... ndy" :) 

V Medzilaborciach sú dve železničné stanice - hlavná a "malá" Medzilaborce mesto. Tá Malá je pekne vynovená. Prechádzajú tadiaľ vlaky do Lupkówa v Poľsku, trať číslo 191. Za "starých čias" bol Lupkówský tunel zablindovaný, ale teraz tam vraj vlaky chodia, ale v aktuálnom cestovnom poriadku ŽSR som ich nenašiel.

Čertižné

Čertižné je koncová obec, z ktorej sa dá prejsť do Poľska (za určitých podmienok). Kedysi sme sa učili o Čertižňansko - Haburskej vzbure, ale to je už dnes mimo zorného poľa histórie. Obec je to aj tak pekná, upravená a žije svojim pokojným životom. Svedčí o tom aj stránka obce na facebooku.

Koník voľne žijúci na ranči. Majiteľ sa zaoberá chovom rýb, hovädzieho dobytka a keď na to príde, vie urobiť perfektné kuracie rezne, alebo "tatarčane" pirohy.  

Chata miestneho poľovníckeho združenia je pri ceste na hranicu. 

Čertižňanský kostol, pôvodne pravoslávny, teraz grécko-katolícky je nad dedinou a za ním je cintorín. 

Driečna

Našim ubytovacím cieľom na pár dní bol penzión v obci Driečna. Je to kúsok od Havaja, tiež je to koncová dedina, odkiaľ sa musíte len vrátiť, ale je to krásne prírodné miesto. Okolo sa pasú ovce, kravičky, v kuríne sú sliepky a na okolí v lesoch vraj bačujú vlci a občas sa objaví aj medveď. Aj v Čertižnom spomínali, ako im líška za noc zadusila 13 sliepok.

Penzión Driečna. 

Okolité lesy lákajú, ale hubárska sezóna ešte len príde. 

Penzión ide s dobou, majú aj elektro bicykle pre návštevníkov. 

Trebišov

Tentokrát sme nechceli vynechať ani juh Slovenska, lebo sme mali chuť na pravé Tokajské. Zastavili sme sa v Trebišove, aby sme si napravili jeho povesť z TV seriálu Iveta. Trebišov nás milo prekvapil. je to celkom pekné mesto a ľudia ešte krajší...

Trochu inak, nie behom sme sa posúvali po meste Trebišov. Výborná kávička v kaviarni Slávia nám dobre padla.  

Pozreli sme si dva kostoly umiestnené v parku. 

V meste vychádzajú v ústrety cyklistom. Pred kostolom, aj pred inými budovami je množstvo stojanov na bicykle.  

V trebišovskom kaštieli, ktorý je udržiavaný a je vo forme, je múzeum. Tiché miesto na prechádzky v zámockom parku. 

Čas sa nám v Trebišove rýchlo a príjemne míňal, ale našim záverečným cieľom bola tokajská oblasť, konkrétne kaštieľ v Borši.

Borša a Tokaj

Renesančný kaštieľ s parkom na južnom okraji obce Borša, je dnes múzeum, aj hotel s reštauráciou "U kňažnej".  

V kaštieli sa narodil František Rákóczi II. 

O tokajskej oblasti a o vínach by sa dalo veľa popísať, ale lepšie je ochutnať ho priamo u zdroja. Tokajská oblasť bola príjemným zakončením nášho niekoľkodňového výletu na východ. Čerešničkou na našej torte bola cesta domov, po novom úseku R2 a popod jej rozostavanými časťami.

Tie pohľady hore na budúcu R2 boli chvíľami mrazivé.  

Vďaka všetkým, ktorí absolvovali túto okružnú cestu na východ Slovenska s nami, až sem. Dovidenia na cestách a pekných miestach Slovenska.