Chudák Slovák odrhne oči od svojej „plazmy", vypne počítač, vytiahne nové autíčko z garáže pri honosnom dome a poďho do Poľska, do Maďarska, na Ukrajinu, aby si mohol kúpiť lacného chleba. Tak je to? Presne tak.
Niekto ani nemá auto, ani na cestu, a ani na honosné nákupy. Niekto neporiada nákladné opekačky, nemá na dovolenku v Chorvátsku, Tunise a pod., stravuje sa nenakladne a striedmo. Niekto nemíňa v reštauráciách aby potom musel bežať do Poľska na lacnú poživeň, či nefajčí aby bežal na Ukrajinu pre lacné cigarety a pálenku nemusí ... Nie, ten niekto nemusí byť sociálny prípad, ale jednoducho nemá také životné náklady lebo šetrí na podstatnejšie. Resp. si kúpi aj drahší tovar, ale nemá z nákupov koníček. Ono sa to proste vyrovná aj tak ...
Ľudia sú už takí že podliehajú davovým psychózam či masovej hypnóze. A keď sa k tomu pridruží vášeň k nákupom ...
Samozrejme, musíme dať k tomu morálny motív. A tým motívom je že my sme tí „spravodliví chudobní" a tí druhí sú tí zlí ktorý nám prekážajú stať sa bohatými.
Vidím teda že nakupovať do zahraničia vôbec nechodia chudáci, skôr naopak. A ak je to tam lacnejšie, aspoň nakúpia veľa. Veľa, veľa, veľa ...
Chápem, nechceme počítať pri nákupoch a chceme jesť čo nám hrdlo a šmak ráči. Chceme nakupovať neobmedzene. Chceme si užívať života. Toto je naša chudoba, že nemôžeme mať všetko, že sa musíme aj obmedzovať.
Ale toto sa nám už nepáči že pre bohatstvo treba tvrdo drieť a pozor(!): odriekať si.
Ale chcel by Slovák žiť tam kde je to lacnejšie? Veď nižšie ceny znamenajú nižšie platy. Že sa to so západom vyrovnáva, nezabúdajme na ich náklady na bývanie. Ľudia chodia na „západ" pracovať aby si peniaze užili tu, teda využívajú rozdiel ekonomík a vôbec pointa nie je v tom že by na tom „západe" si žili ľudia ozaj lepšie. Veď v tak silnej ekonomike ako v Nemecku sú štrajky početnejšie ako u nás. Nemalo by to byť naopak? Ľudia totiž budú večne nespokojní čo sa týka vzťahu práce, peňazí a zábavy.
Aj Čínske výrobky sú lacné. Ale okrem toho že sú z podradnejšieho a tým lacnejšieho materiálu, je tu aj otázka ich výroby. Koľko myslíte že zarába šička ktorá šije také džínsy? Pretože ich ceny sú také že snáď ich šijú novodobí otroci! Kto teda vyhľadáva lacný tovar vlastne podporuje strašnú chudobu či dokonca novodobé otrokárstvo v inej časti sveta! Pre naše „bohatstvo" totiž vždy musí byť niekto chudobný. Ale ktože by sa už o to staral? Kto by sa trápil pre tak zrejmý fakt, že pre zopár multimilonárov drie zvyšok sveta a vyčerpávajú sa zdroje nerastných surovín? Kto by si už lámal hlavu tým že veľká časť populácie nikdy nebude a nesmie mať prístup k bohatstvu západu lebo by jednoducho nestačili svetové zdroje?
Ale predsa súhlasím s tým za tú prácu ktorú človek robí by mal dostať viac. Prečo nedostáva? Kto je vinný? Vláda? Vyrieši tento problém nákup v zahraničí?
Zdá sa že peniaze ako cena za prácu sa kdesi strácajú. Miliardy totiž nejdú znova do výroby, na pokrytie ďalších miezd, ale napr. na reklamu ktorá patrí k nástrojom ku konkurenčnému boju. Napríklad firma so športovou obuvou zaplatí športovej hviezde za reklamu milióny a po zrátaní všetkých reklám v rôznych médiách sú to miliardy. To sú peniaze ktoré by mali dať robotníkom, alebo o tie peniaze by mala byť tá obuv lacnejšia. Tá hviezda si potom za honorár kúpi nejakú blbosť ktorá pre spoločnosť nie je nijak užitočná. Z reklamy ako vieme žijú televízie a showbiznis. Ale zabúda sa na to že to sú peniaze ktoré niekto vyprodukoval, ale neužíva ich, boli vyhodené napr. do zábavy a do boja firiem.
Stačí sa poobzerať a vidíme kde sa kumulujú obrovské množstvá peňazí a vyjdú navnivoč. My to ale máme často za zábavu a chceme to. Každý chce napr. vyhrať ako posledne ten Talian. Každý chce poraziť konkurenciu, zviditeľniť sa, tak zoberie zamestnancom a dá na „propagandu". Tak ako kedysi kňazi propagovali svojho boha, tak teraz vo výrobe sa uplatnili rovnaké metódy. Už neplatíme desiatok cirkvi, už ho platíme výrobným firmám a Molochu peňazí po ktorých tak túžime ale nikdy zdá sa ich nemáme dosť. A pre tie peniaze obetujeme ... peniaze.
