Zaváži len to, čo neumiera a pre nás neumiera to, čo umiera s nami. Zoznam autorových rubrík: filozofické zamyslenia, poézia, duchovno, umenie, portréty blogerov, Duch pôsobiaci v čase, alchýmia varenia, angelológia, história, Súkromné, Nezaradené
Vlado bol mladý sivý muž s broskyňovou pokožkou a tancujúcimi očami. Vždy sa v ňom čosi medené predieralo von a až neskôr som spoznal, že brada mu nepristala. Okuliare vždy mal posunuté nad čelo a to zamračené čelo prezrádzajúce vírenie myšlienok mu dávalo výzor umelca, alebo veľmi žiadaného architekta. A je tak, bol to pán architekt.
Ružovkastý vzduch ktorému farbu dalo ranné slnko hlásiace brieždenie vonia bylinami, dozrievajúcimi černicami a do tejto rannej letnej atmosféry ešte brezy zašumia svoju clivú pieseň o rannej rose, ktorá sa rumenolíco trbliece a máča nohy hubárom.
Kdesi som čítal že len 3% populácie stačí na dorobenie obživy pre ostatných. Alebo vo Wikipédii: " Starovekí roľníci pracovali pravdepodobne zhruba toľko hodín, koľko pracujú dnešní ľudia, možno dokonca menej." Iný zdroj zas tvrdí že vraj pračlovek sa údajne za potravou naháňal kratší čas ako my teraz. No ale popravde .... Naozaj my tu vo svojej kultúre, teda v podstate Západná civilizácia pracujeme len preto aby sme sa uživili, aby sme fyzicky prežili? Možno mnohí máme len také platy že to tak vyzerá, ale ak som spomenul že len 3% ľudí sa nám stará o poživeň a navyše sú tu už len naše príbytky ktoré sa predsa len nestavajú každý rok a odev ktorého výroba je tiež lacná. Energie? Tak na zábavu sa veru zneužívajú dosť ....
Postavím sa a vidím vodu, slnko a v diaľke domy. Som v duši niekoho kto nechce aby ste strádali znovu.Som ako pevne ukotvená zástava kde žrď je telo a prápor myseľ a tento prápor akoby v niečom známom visel ...
Kedysi som hľadieval do východných náboženských učení často, takže viem čo je napríklad mantra, čo sedem čakier a takisto poznám ich umiestnenie. Prečo o tom píšem v súvislosti s poéziou?
Ešte vtedy keď Synka Slnka nebolo, bol žiarivý Ra. Jeho lúče v ňom žili a z neho pRAžili. A tam kde Svietili, tam boli Svety. Robil to tak, že zvolával zvuk MIEAOU, alebo MÓ. A keď chcel niektoré svetlo pritiahnuť späť k sebe, zvolal naopak - UOAEIM, čo znelo aj ako ÓM. Takto zvukom stvoril i ľudí. Toto Zvolávanie nazvali Slovom a ním tvorili čo chceli. Robili to tak dovtedy, kým Zvolávacie Slová prestali vyjadrovať činy ktoré stvárňovali. Začali klamať. Vtedy sa stalo Slovo Zlovom. Zabúdali sa pekné Slová Zvolávania a tvorili sa nové, falošné. A aby sa však všetky čisté slová nezabudli na veky, začali ich na kameň Čiarovať a takto i Čarovať. Ale i Čiarované Slovo sa stalo Zlovom. Preto použijem Rieku očisty, Riekanku čistú. Aby Zlovo opäť Slovom stalo sa . MIEAOU! MIER!
