reklama

Kultúra ako slúžka výroby a obchodu

Chcel som si nájsť prácu blízku môjmu talentu. V  malom reklamnom štúdiu sme raz dostali super zákazku. Stavali sme bilbordy v niekoľkých okresoch, tlačili plagáty a aj ich lepili. Lepenie prebiehalo vo Februári a bola krutá zima, mráz. Takmer som prišiel k omrzlinám na prstoch rúk. Ja ako pešiak som v peňažke nepocítil tú slávnu zákazku, ale jeden zo šéfov, ktorý to zohnal, údajne zhrabol milióny. Bilbordy sme stavali pre ....

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Všetko hmotne viditeľné je len o vytváraní schránok, foriem, kde niečo vkladáme - energiu, informáciu, ducha. Obytný priestor, odev, dokonca naše telo je len schránka, je to len obal. Vyrábame schránky na prevoz osôb, na vedenie elektrickej energie, zvukového a obrazového signálu. Samotný počítač a internet je len schránkou pre to, čo doň vložíme. Aj jedlo ktorým sa plníme sa týka len schránky. Tej našej.

Ropa je pozostatkom schránok po pradávnom živote v moriach, uhlie tiež. Zemný plyn uhlíkom vo svojom zložení naznačuje snáď tiež organický pôvod. Je samotná Zem tiež len obalom niečoho kedysi živého?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Človek nemôže vytvárať sám život, ale môže preň utvárať schránku, obal. To je plodenie, a všetka naša tvorba. Všetko, čo vytvoríme svojím umom a rukami a je materiálnej podstaty, je len schránkou, alebo nanajvýš len symbolom niečoho úplne iného.

Žijeme v dobe, kedy schránka, forma je povýšená nad obsah. Žijeme málo s vedomým, že to na čom pracujeme, čo denne užívame a po čom túžime je len obal. Ale kedysi to tak nebolo. V dávnych časoch človek vedel, že v hmote buduje schránku pre niečo, čo nevidno a čo prevyšuje to hmotne viditeľné. Tak človek staval chrámy, tesal sochy, maľoval obrazy, hral, spieval. Lebo tušil, že tak ako v jeho tele prebýva duch, tak môže prebývať aj v hocakej stavbe, v nádhernom predmete, alebo zaodetý do tónu hudby, či prebývajúci v divadelnej hre a takto tento duch môže s nami komunikovať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Človek minulosti si predstavoval, že prírodu ožíva duch v rôznych podobách a ak niečo sám tvoril, vedel, že len napodobňuje duchov a tvorí podobne ako oni. A preto človek túžil dať svojím výtvorom krásny tvar, aby v nich prebýval krásny duch, ktorý spätne pôsobil na ľudí dívajúcich sa na krásny výtvor tak, že zušľachťoval ich vnútro. A takto predmety pre človeka minulosti, ktoré vyrábal nemali len praktický zmysel v materiálnom poňatí, nešlo len o funkčnosť, ale aj o krásu, pretože predmety mali vyžarovať ducha tak, ako človek cítil, že ducha vyžaruje aj každý kameň, strom, mraky ..... Že duch sa prejavuje v búrke, v daždi, v hmle, vo vode, v zemi ....

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kedysi predmety vytvorené človekom sa prihovárali duši, lebo samé boli vyrobené ako schránky pre ducha. Dnes vládne funkcionalizmus, kde je mrhaním času a peňazí babrať sa ešte s nejakými ornamentami pri stavbe budov. Vlastne také niečo je vyhlásené za gýč, aby nikomu vôbec nenapadlo stavať nič mimo strohého bezduchého funkcionalizmu. Viem, výnimky sú, romantika nevymrela, ale sú ostro kritizované. Odev? Ten má pokiaľ možno rafinovane zvýrazňovať telo, jeho osobitá krása je takmer nevhodná. A tak je to so všetkým ....

Kde sa podela túžba človeka vytvárať schránky pre ducha? Umenie sa z časti transformovalo do reklamy, ktorej úlohou je pomáhať predávať. Takže už nejde o zušľachťovanie vnútra ľudí umeleckým pôsobením, krásou, nejde o kultivovanie ľudstva, ale ide o vytvorenie takého diela, ktoré by podnietilo ľudí ku kúpe výrobku. Vlastne pravdu hovoria tí, ktorí hovoria o reklame ako o mágií. Je to mágia v tom zmysle, že tu umelecký talent nie je použitý na spoločnosť ozdravne, ale znížil sa len k službe pre zisk niekoho iného, koho pohnútky sú len zištné a často samozrejme reklamné praktiky sú blízko lži.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Chcel som nájsť prácu blízku môjmu talentu. Pracoval som v malom reklamnom štúdiu a raz sme dostali super zákazku. Stavali sme bilbordy v niekoľkých okresoch, tlačili plagáty a aj ich lepili. Lepenie prebiehalo vo Februári a bola krutá zima, mráz. Takmer som prišiel k omrzlinám na prstoch rúk. Ja ako pešiak som v peňaženke nepocítil tú slávnu zákazku, ale jeden zo šéfov, ktorý zákazku zohnal, údajne zhrabol milióny. Bilbordy sme stavali pre BMG invest a pre AGW. Podieľal som sa na zločine a ten kto zarobil, zarobil kradnuté peniaze. Však voľný trh ....

A takto je to nastavené. Ak chcete prežiť, zamestnáte sa a musí vám byť jedno čo robíte, pre koho robíte, lebo predsa chcete len žiť a prežiť. Morálka upadá, charakter je prekážkou a kultúra-umenie zrazená k zemi a plazí sa ako slúžka biznisu. Ponížená.

Jozef Kamenský

Jozef Kamenský

Bloger 
  • Počet článkov:  316
  •  | 
  • Páči sa:  7x

Zaváži len to, čo neumiera a pre nás neumiera to, čo umiera s nami. Zoznam autorových rubrík:  filozofické zamysleniapoéziaduchovnoumenieportréty blogerovDuch pôsobiaci v časealchýmia vareniaangelológiahistóriaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu