Takmer po dvoch mesiacoch znova vyrážam na bicykli do Trnavy pri Laborci. Vtedy v Júni som sa bol mrknúť ako Daniel Krajcer renovuje Viniansky hrad. Odvtedy si všímam informácie o Vinianskom hrade. A aj tu ....
Naberanie ďalších síl pod stromom pri potôčiku. Pred sebou mám hradný kopec. Bicykel som nechal
upnutý o krčmové zábradlie.
V Trnave pri Laborci sú pekné a zaujímavé domy. Napr. tento má balkón, pod ktorým vyznával Rómeo Júlii lásku.:-)
V bývalej kúrii rodu Sztáray a Ehrenheim je dnes Matica slovenská v Trnave pri Laborci zvaná tiež aj "Tarnavská Matica". Nachádza sa v nej pamätná izba rodáka Viliama Gaňa (1893 - 1966) - zakladateľa špeciálnej pedagogiky na Slovensku.
Nápis na pamätníku oznamuje, že na tomto mieste stál kedysi rodný dom Viliama Gaňa.
Jedna z jeho pekných myšlienok: „ Milovať to, čo je krásne nie je ťažko. Ale priznať sa k jedincom, ktorým osud vtisol znak menejcennosti si vyžaduje ľudí celých, obetavých, ľudí vysokej kultúry
srdca. „
Kráčam si hore dedinou smerom k lesu, aby som ešte pred návštevou Vinianského hradu našiel cintorín miestnych grófov.
Po blúdení v bukovom lese, štveraní sa po stráňach, som ten cintorín nakoniec vzdal (však sa ešte poradím s Googlom Earth), ale keď som konečne vyšiel von z lesa, čo to nevidím? Hrad ďaleko vľavo a ku mne sa blíži čierňava. Ide búrka. A tak sa končí výlet na hrad, vzdávam to ...
Tak na dnes s Bohom!
Kráčam si cestou dole od kostola, búrka za mnou, poprcháva, vietor naberá síl a tu z horného poschodia domu von oknom vylieza dievčina. Pod ňou strmá strecha, ale ona to už asi vie ... Nefotil som, niekedy treba byť diskrétny ....
No nie je koniec všetkým dňom a vďaka globálnemu otepľovaniu to ani dlho netrvalo kým som sa vrátil späť ...
Autom sa zásobovanie, hlavne materiálom, dostane až tesne pod hrad. A po nádvori sa už aj kone preháňali.
Pre stavbu lešenia sa využili pôvodné otvory v múroch.
Práve sa tu obnovuje časť múru ktorý je pod oblúkom.
Rozsah prác je presne vymeraný nivelákom, už len klásť kamene pomocou vápennej malty.
Práce sa týkajú hlavne spevnenia oslabených múrov.
Vchod do pivnice, ako som ho fotil ešte v druhej polovici Júna. Aj keď bol hrad po roku 1765 na nariadenie cisára Jozefa II. zničený, (aby sa nestal znova hniezdom povstalcov), táto pivnica slúžila k uskladňovaniu vína ešte v 19. storočí. A tradícia uskladňovania vína sa tam znova obnovila.:-)
Pre porovnanie pozrite sa, ako vchod do pivnice vyzeral pred renováciou:
Foto: Peter Molnár
Vchod pre renováciou.
Pri práci zrejme natrafili na zásyp. Legendy hovoria o únikovej chodbe z hradu, či dokonca o poklade schovanom v ruinách. Čo sa v skutočnosti na hrade skrýva, rozlúštia až archeológovia.
V pravo hore je nápis "Vinnay" a pod nápisom znak, ktorý možno zobrazuje hrad. Žeby išlo o označenie nejakého významného miesta, teda miesta ukrytých cenností, alebo vstup do únikovej chodby? Viňania vravia, že keď ako deti chodili po poli, našli prelámanú zem ...
Vyrytý nápis "VINNAY" a dole možno symbol hradu.
Priľahlá obec Vinné, podľa ktorej nazývajú ľudia hrad, sa po Maďarsky písala "Vinna" a úplne prvý názov obce mal tvar "Wynna". Samotný hrad, ale pôvodne historicky nikdy neniesol názov odvodený z názvu obce. Bol to hrad pánov z Michaloviec, teda "Nagymihal" (Veľký Michal), najstarší tvar pomenovania hradu je "Nagomial".
Neskôr mladšia vetva "Nagymihálovcov", teda pánov z Michaloviec dostala podľa obce Staré priezvisko "Sztáray", no hrad zostal naďalej Michalovským hradom. Dokonca samotný hrad pripadal do Zemplínskej župy a obec Vinné pod ním do Užskej, aj keď samotné Vinné vlastnili tiež Sztárayovci.
Samozrejme môžme pripustiť, že v bežnej reči sa o hrade aj v staršej dobe hovorilo v spojitosti s obcou Vinné a to hlavne v časoch, keď už len v jeho pivnici uskladňovali víno. No prečo tak ďaleko od vtedajších obydlí šľachticov? Ukázalo sa práve tam lepšie zrenie vína? Alebo vari si tam hore páni radi usporiadávali "párty"?
No ja sám som sa prv nemohol ubrániť pocitu, že nápis je oveľa mladšieho dáta - pár týždňov dozadu, ale to zas nemôžem byť tak hrozne kritický a podozrievavý ...:-)
Návštevníci hradu si obzerajú pivnicu, ktorá je teraz tak - trocha skladom.
Vrátim sa ku skale s nápisom a k náznaku "tunela" pod ním. Mám rád objektivitu a preto musím upozorniť na to, že pre dvoma rokmi sa objavil článok s priloženou fotografiou tej istej jamy a vidno tam aj rovnaký kameň, ale v úplne iných súvislostiach, kde sa poklad dokonca popieral: Zrúcaniny prekopávajú hľadači pokladov.
A tu je článok z tohto istého miesta po dvoch rokoch: Záhada Vinianskeho hradu: Ukrýva poklad, alebo únikovú cestu?
A možno sa tie články vôbec nevylučujú, ale vo veci je niečo úplne iné ... No, zrejme je to len zástierka a poklad treba hľadať inde.:-)
Hrad si užíval časté bitky, po ktorých bol znova opravovaný. Ničili ho Omodejovci, počas bojov uhorského kráľa Mateja a poľského panovníka Kazimíra IV. v roku 1466 bol opäť poškodený. V roku 1594, ho pri dobýjaní opäť poškodilo cisárske vojsko. Začiatkom 18.storočia pri likvidovaní protihabsburgského povstania dal cisár hrad zbúrať.
Takto sa tu už veru nepracovalo stovky rokov... A to som všetkých "slobodných murárov" nefotil, prišlo mi to trocha drzé, totiž niečo ako fotiť zvieratá v ZOO.:-) No ja sám by som sa rás pridal, ak by bol čas ... Výhovorka, že? Som trocha lenivý, to je pravda, ale ak tam je ozaj poklad ...:-)
Napravo sa odhaľuje múr. Je to v teritóriu jednej z brán, ak sa nemýlim a k tomu miestu sa ešte vrátim ....
Do záberu mi vošiel motýľ, trocha kazí výhľad, že?:-)
Z tejto budovy zostalo len prízemie, ktoré si naši stavitelia po opravení a znovu vybudovaní okien upravili na prístrešok.
Tu je hore spomínaný múrik, ktorý bol možno domom prilepeným o múr pri bráne, alebo bol súčasťou brány? Teda jednej z brán, hlavná brána je nižšie.
Presne v tomto priestore, myslím niekde ako je položený košík, som ako dieťa našiel kúsok kachličky so zelenou glazúrou a rastlinným vzorom. A keď som si doma zväčšil fotku, aby som videl, čo to v tom košíku je, uvidel som kúsok kachličky so zelenou glazúrou a rastlinným vzorom ...
Pravda je, že jednou z príčin častého ničenia hradu hlavne v dobách strelných zbraní, bola neochota jeho majiteľov ho prispôsobovať novým technikám boja, jednoducho neinvestovali do jeho prestavby. Poškodený hrad vždy len opravili v tom zmysle, že ho uviedli do pôvodného stavu. Nostalgia? Nedostatok peňazí?
No vďaka nevôli pánov k prestavbám, nesie hrad charakter z čias výstavby, čo sa datuje približne na koniec 13. stor. Teda žiadne barokové či renesančné doplnky, ale len čistá gotika ...
Posledné roky jeho funkčnosti ho ohrozovali dokonca zbojníci, tak to je už smiešne ...
Komíny Chemka Strážske
Čo sa týka spomínaných zbojníkov, kedysi sa aj šľachtici správali ako zbojníci. Za protihabsburgských povstaní sa v hrade ukryli odbojní šľachtici a z neho podnikali lúpežné výpravy do okolia. Napríklad prepadávali pocestných kupcov dole pod hradom. Zrejme išlo o zháňanie peňazí a potravín na udržanie sa. O tristo rokov neskôr v okolí operovali partizánske skupiny proti nacistom a hlavní aktéri boli práve z obce Vinné. Obec bola preto vypálená. Toľko dejinné paralely ...
Ako posledné čo fotografujem, je renovujúci sa roh. Pravý uhol to nie je a ten položený kameň je zrejme nájdený ten "správny uholný kameň", ten s tým správnym uhlom. Uholné kamene boli ako základné kamene, v tom zmysle, že od nich sa odvíjala ostatná stavba. A aj so životom človeka je to tak. Treba jednoducho v duši postaviť ten správny uhoľný kameň s prihliadnutím aj na našu dušu, na jej skutočné poslanie.
V jeseni sa sem vrátim ...
A ešte predpokladaný pôvodný výzor hradu:
Miesto označené červeným bodom je vchod do pivnice.
Fotografie ktoré nie sú označené inak: autor
kresba hradu a iné: http://www.scribd.com/doc/81702878/Portfolio-Hrad-Vinne
http://petermolnar.blog.sme.sk/c/163329/nadpis.html
http://vas.cas.sk/clanok/6455/zahada-vinianskeho-hradu-ukryva-poklad-alebo-unikovu-cestu.html
Foto perex: Ingrid Hrubá Molnárová
