Svätozár Hurban Vajanský
ŽIDOVSKÁ OTÁZKA NA SLOVENSKU
(v pôvodnom znení krátené)
Už za starodávna ukazovali Židia zárody tých vlastností ktorými dnes dusia človečenstvo. Ich hrabivosť, vypínavosť, intolerancia, lesť a chabosť nechala stopy nevymazateľné.
Náboženstvo ich slúži rase. V tom, myslím, dlžno hľadať vysvetlenie hroznej dilemy: židovstvo zrno zeme a zárod duševnej spásy, z nehož vyrástlo kresťanstvo, a židovstvo dnešné, úhlavný vrah kresťanstva a pokolenia ľudského.
O darovitosti plemena židovského nemožno pochybovať. Avšak ich dary sú negatívneho svojstva. Rozpŕchnutí medzi národmi, všade sú živou negáciou národnosti.
On zohne sa pred mocou maďarskou, ako zohol sa r. 1686 pred Turkom,
ktorému pomáhal brániť Budín proti kresťanským vojskám. A zohne sa jedine k svojmu prospechu, zachovajúc pritom všetky svoje rasové vlastnosti spolu i s nenávisťou osudnou, nevykoreniteľnou.
Hovoríme, že dary židovského plemena sú negatívne. Vidno to i vo vede, poézii i muzike. Richard Wagner vo svojej knihe Das Judenthum in der Musik dokázal nespôsobilosť Židov k pozitívnemu muzikálnemu tvoreniu. Poukazujeme v poézii len na Heineho, ktorého geniálnosť stojí vyše každej pochybnosti. Avšak i tu bije do očú negatívne svojstvo jeho ducha, povrchné metanie sa, duchaplné ostré výpady, triviálnosť a suma drzosti, pred ktorou niet nič svätého. Vo vede dokázali Židia viac kritického nežli tvoriaceho ducha. I kritika židovská obmedzuje sa na čisto negatívne pole. Židia zaviedli do nemeckej spisby tón, pred ktorým hrozia sa lepší duchovia nemeckí.
Židia nesplodili ani jedného veľkého maliara alebo sochára. Maľba a sochárstvo sú
tak pozitívne umenia, že povrchný duch semitský bál takmer pokúsiť sa v nich.
Ani dráma nenie ich šťastné pole – ich produkty dramatické nevystúpili z hraníc
prostrednosti. Ale zato fejtonistické ľahké blúznenie, ostré epigramy, hra s antitézami, satira, posmešné úškľaby, kritikárstvo, to je ich pole, kde sa vyznačili.
My nemáme čo žalovať sa na židovský vplyv z tejto vyššej duchovnej stránky.
Semitizmus v literatúre a umení je nám taký odporný, že niet obavy pred takou nákazou, aká rozožrala sa v Nemecku.
Pred sto rokmi bolo v Uhorsku 75.089 Židov; za 55 rokov bolo ich už 241.632
(vzrast stal sa najviac v hornouhorských stoliciach), v 1870-tom roku 552.133 a odvtedy
rozmnožili sa tak, že ich je vyše 600.000 duší. A ešte vždy množia sa akceleratívne,
prirodzene i dosťahovaním z Haliče a pohraničných zemí. Prichodia stadiaľ bez
groša v kaftanoch, s „kičkes“ za ušima, o krátky čas rozložia siete po dedine – zbohatnú, spyšnejú do drzosti, zakúpia sedliakove pozemky, uvŕhajú ľud do otroctva, proti ktorému niekdajšia panština bola hračkou. Z dedín tiahnu s vylúdenými peniazmi do mestečiek a miest, úžerníčia beštiálnou nemilosrdnosťou, vplývajú na
spoločnosť.
Ľud, z ktorého cicajú krv i špiky, opovrhujú, znemravňujú výstupkami, o ktorých by vedeli rozprávať priatelia ľudu, stojaci mu blízko základom povolania. Veď to talmud dovoľuje.
O dajakom kladnom tvorení ani slychu. Židia nie sú vstave ani lavice do synagógy
stvoriť vlastnou silou, tým menej postaviť synagógu.
Bázou židovských miliónov je árendovanie krčiem. Z najzákladnejšej vrstvy ľudu ťahajú pálenkou a úžerou za posledný turák a podrývajú tak osnovy štátu a ľudskej spoločnosti. Nehovorte mi o výnimkách! Uznávam výnimky, uznávam, že Žid-remeselník môže byt užitočným a dobre trpeným občanom. Avšak tie výnimky sú také riedke, že nestoja za reč.
Väčšina i tých remeselníkov-Židov robí i z remesla „kšeft“. Pod rukou Žida-advokáta
zmení sa dôležité povolanie pravotárske na púhy, nízky kšeft, prepletený úžerou,
stavu neprimeraným lapaním duší a tou špinavosťou, ktorá je hlavnou známkou
židovstva, ale ktorá veľmi zle vyníma sa u tak povzneseného stavu.
Bohatstvo Židov nenie bohatstvom zeme, v ktorej bývajú, ale je bohatstvom vražednej rasy, vedúcej hrozný boj proti všetkému, čo nenáleží k nej. Boj ten je rozsiahly, organizovaný, povedomý a skoro na celej čiare víťazný.
Keby Židia založiť vedeli len jednu židovskú obec, ktorá by žila sama sebou, prácou
a tvorením, ako žiť musia statočné národy a obce, dokázali by, že predsa nie sú
výlučne parazitické buriny. Toho nemáš na celom šírom svete.
Netolerantnosť židovská nemá medzí, tak ako vypínavosť a bezohľadná drzosť, ktorá rastie pomerne k sile a vážnosti, aké nadobúda si semitské plemeno.
Žid tlačí ľud náš hrozným spôsobom. Akú náhradu dostane štát za zruinovanie
státisícov poriadnych sedliakov, ktorých ožobráčilo niekoľko Židov, vediacich
ukrývať svoje kapitály pred skrutkou daňovou?
Z oboch strán Tisy rozprestierajú sa ohromné statky zemianske, z ktorých čerpala maďarská šľachta životnú šťavu. Pýtajte sa na mená majetníkov! Deväť desatín mien je židovských. Nuž tu by Maďari mali otriezvieť a nechať nenávisť proti Slovákom!
Váš Pešťbudín je najžidovskejšie mesto Európy, tak hovorí váš Hundsdorfer, a viete, čo znamená pre krajinu mať židovskú metropolu! Viete, že je to rak v srdci, vampír na prsiach?
Stav počína byť neznesiteľným. Ľud židovstvom šliapaný počína zdvíhať zločinnú pravicu proti úžerníckej rase židovskej, čo je jednak nešťastie pre ľud, ako
pre Židov.
My obviňujeme židovstvo z mravného i hmotného utlačovania nášho ľudu, a najmä ľudu agrárneho. Obvinenie naše je spravodlivé a vynútené neznesiteľnými pomermi. Ako fanatickí milovníci svojho drahého slovenského ľudu, ako synovia tejto prastarej vlasti našej, privolávame úžerníckym nestvorám: Židia, pozor na zadné kolesá!
Slovenské Pohľady, 1881
