Nechcem sa veľmi baviť o tom, či tento antagonizmus má pôvod v zemskom magnetizme, kozmickom žiarení, alebo v dvoch archetypálnych princípoch. Tu to aj tak nevyriešim, len sa mi tak zachcelo "nahlas premýšľať."
Diskusie sú plné rusofilov a rusofóbov, tých ktorí presviedčajú o raji slobody a komfortu na Západe a tých, ktorí majú jednoducho iné cítenie. Lebo zrejme o rozum celkom nejde ani u jedných, ani u druhých. Ale to som až nechcel povedať, lebo samozrejme myšlienky tu sú, obdiv k určitému národu, či - izmu myšlienku nepostráda, no mňa by zaujímal jej pôvod. Áno, zaujímajú ma motívy konania ľudí.
Z toho, čo o svete viem, som vyvodil, že Západ, alebo anglosaská civilizácia viac žije racionalitou, uprednostňovaním slobody individualizmu a to aj na hranici vkusu, a Východ, za ktorý by som nechal reprezentovať ako takmer rovnocenný protipól Slovanov (ale v iných intenciách sa môžeme baviť aj o iných ...), viac žije srdcom teda emóciami a dáva dôraz viac na kolektív ako na indivíduum. Osobne som za Stred, ale je tu niečo, čo predsa len Slovania majú v zárodku a bude to niečo, čo zrejme prekoná Západ. O čo ide?
Ide o slobodu. O to, čo je sloboda naozaj a ako ona žije v anglosaskom a v slovanskom svete. Prvé, čo ma teraz napadá, sú historici antiky, ktorí tvrdili, že vraj Slovania neznesú nad sebou nadvládu a o všetkom rozhodujú spolu. Takže demokracia? Nuž asi to bolo zložitejšie ...
Západ chápe slobodu mechanisticky, rozumovo v tom chladnom slova zmysle. Keď som čítal filozofov liberalizmu a aj libertariánstva, videl som, že rozumovo všetko sedí, niektorými myšlienkami som bol aj nadšený, ale neskôr som to už videl inak. Ich liberalizmus je vlastne len dieťa egoizmu a tie humanistické hlášky o slobode kdekoho, nútia myslieť len nevyhnutnosť, aby sme sa v tej spoločnosti sebcov navzájom nepozabíjali.
Rousseau hovorí: „Moja sloboda sa končí tam. Kde sa začína sloboda druhého.“Lenže ako ja viem, kde sa začína sloboda iného? Ako vôbec viem, čo je to sloboda? Nehovorí, lebo ten citát apeluje len na tú naivnú, primitívnu slobodu, len na tých ľudí, ktorí majú o slobode len tie najjednoduchšie predstavy. Proste všetci sme egoisti, chceme aj zlé, ale robme to, no len tak, aby sme si neubližovali navzájom ... K tomu sa hodí aj "nehas čo ťa nepáli". Áno, tento postoj má aj tento uhol pohľadu.
K tomu Západnému liberalizmu by som dodal aj to, že sa extrémne zhubne neprejavuje aj pre hodnoty konzervativizmu, ktoré tam ešte sú a dokonca aj pre hodnoty ľavičiarstva, na podvedomé čerpanie z ídeí Východu. Áno - jin a jang ...
Anglosas rieši hlavne slobodu v materiálnom svete. Pre tú si zotročí čokoľvek. Veď sa pozrite na svoj život, lebo už sme aj my tam ... Pre pár potešení života treba niekedy až neľudsky drieť a spísať zmluvu s Diablom. Pardón, s bankou ....
A teraz obráťme pozornosť na bordelárov, ktorí sa nevedia usmievať a majú zlé služby. Hmm., národ sluhov má zlé služby ....
Slovan zrejme nerád niečo robí z povinnosti. Musí to mať prv rád ... A preto ako desivý kontrast vystupuje disciplinovanosť Nemcov, či ich poriadkumilovnosť. Disciplína a poriadok pomôžu k vysokej produktivite, výkonu, cielenosti. Národy, ktoré sa vyžívali vo vojne pochopili najlepšie zmysel disciplíny a poriadku. Dnes sa vojenský dril preniesol do výroby, ale to je už iná téma ...
Umelci podvedome vystihujú veľké pravdy a tak si všimnime ako povedzme Západné filmy zobrazujú Rusov, alebo vôbec Slovanov. Rusi pijú, sú neporiadni, chaotickí, nedôslední, nepresní, sú to flákači, ale ak sa vzchopia z dôvodu nejakej krízy, alebo vyššej idei, sú zrazu flexibilní a podávajú vysoký výkon. Vedia sa vynájsť.
Spomínam si na komentár cesty k Severnému pólu, kde spolu kráčali Rusi s nejakými anglosasmi. Rusi ťahali drevené sane naložené haraburdím ako drôty, plechy a pod. Anglosasi (nepamätám si o akú národnosť išlo) mali sane z novovyvinutého materiálu a pýtali sa Rusov, že prečo vlečú to haraburdie. "No zíde sa ..."- odpovedali. A zišlo sa. Neruskej expedícii sa totiž sane rozpadli a Rusi im ich museli spraviť. A vďaka tomu "haraburdiu" mohla expedícia pokračovať v ceste na pól.
Môžme si vypracovať systém a mechanizmy a staneme sa jednoducho len otrokmi systému a mechanizmov. Človek sa dostane pred nejaký nový problém, na ktorý nie je manuál a čo potom? Tu pomôže už len flexibilita človeka a jeho duch, jeho morálna inteligencia.
slovanský človek má averziu voči predpisom, voči vonkajšiemu zákonu. Uniformy, kluby, spolky, to nie je pre Slovana. Veci podľa nás sa majú diať tak, ako my zmýšľame a cítime, akú máme morálnu intuíciu. A to na papieri je proste nič.
Niektorí mi hovoria, že tam na Západe sú ľudia morálni a my sme egoisti. No ja zas nechcem robiť z toho, čo tu píšem guľáš. Môže byť, že niektorá odlišnosť od Západu u nás je skôr vecou nižšej morálky, ale ja dám za to, že v mnohom ide proste len o mentalitu. A smiešne mi to aj príde, že "my sme egoisti", akoby tá prosperita na Západe nebola vybudovaná na Egu. Bola a je.
Ale teraz naozaj k téme slobody. Ako ju chápu Anglosasi a ako Slovania? A čo je dôležitejšie: Ktoré poňatie slobody utvorí cestu ľudstvu do budúcnosti?
Ja som už spomínal, že "sloboda je konanie z ľúbosti". Tento fakt za ozýva aj v anglosaských jazykoch. Lenže anglosasi zdá sa zakrneli v hmote.
Slovan chce teda konať z lásky, chce mať vzťah k tomu čo robí. A nejde len o vzťah chlebodarcu a sluhu. Anglosas keď predáva, tak sa usmieva a aj klame, lebo chce zarobiť. Slovan zas podvedome inklinuje k pravde a ak sa niečo nejaví ako pravda, nemá energiu k tomu aby sa pretvaroval k úsmevu a pod ... Pozor, nehovorím o morálke, len o mentalite.
Ak už riešime budúcu formu slobody a spoločnosti, ktorá sa ňou riadi, zanechajme národy aby to nikoho neplietlo a nepoplietlo. Máme tu teda pred očami dva poňatia slobody. Prvá je sloboda ako proste ľubovôľa, len neubližujme blížnym a druhá sloboda je niečim, čo sa chce dopredu viazať na univerzálne zákony a teda ak to príde, môže to byť sloboda zdanlivo obmedzená. Áno, sloboda môže byť aj naviazanosťou sa na niečo, oddanie sa niečomu, odovzdanie sa. No tu ide o rovinu, kde sa to deje. Či v pude, alebo v čistej idei.
Kam teda smerujeme? K spoločnosti kde nás vedie a trestá chladný zákon, alebo k rozvoju takej intuície srdca, ktorá nahradí oveľa lepšie všetky zákony na papieri? Budeme sa usmievať pre lásku k blížnemu, alebo len pre zisk? Budeme dodržiavať zákony, len pre strach z trestu, alebo viac zo súcitu s tými, ktorým by sme nedodržaním zákona ublížili?
Je jasné, že aj Západ pochopil, že sloboda je obmedzená. Ale ak sme duchovnou intuíciu pochopili čo je správne, nie je to obmedzenie. Ak nás motivuje láska, nie je to obmedzenie. A znova sa vrátim k nám Slovanom a k Slovákom.
Mali by sme nájsť vlastnú cestu, aby sme rozvinuli svoje talenty. Dajú sa síce univerzálne ľudské hodnoty dať tam, kde chýbajú, ale nie je možný rozkvet národa bez prítomnosti jeho vlastných síl, bez neho samého.
Slováci sa "hurá systémom" chcú dostať na pozície Západu. Iste, ide najmä o bohatstvo. No nie len cez bohatstvo je človek šťastný. Jedine cez zmysel .... Takže asi by sme mali slová Emanuela Kanta o "poznanej nevyhnutnosti", ktorou je sloboda brať vážne. Našou nevyhnutnosťou je rozvíjať kvality srdca, ale v súzvuku s rozumom. Tomu by mali byť aj prispôsobené osnovy škôl.
